Sacharín – všetko, čo potrebujete vedieť

Sacharín

Sacharín je jedno z najstarších umelých sladidiel na trhu. Na sladenie jedál a nápojov sa používa už viac než sto rokov. Súčasnú popularitu však získal až v 60. a 70. rokoch ako náhrada cukru.

Na sacharín panujú dva názory – podľa jedného sacharín pozitívne prispieva ku chudnutiu, prevencii cukrovky a zdraviu zubov. Iný názor spochybňuje bezpečnosť sacharínu rovnako ako ostatných umelých sladidiel.

Čo je sacharín?

Sacharín je umelé, nenutričné sladilo. Vyrába sa v laboratóriách a ide o biely, kryštalický prášok. Sacharín sa bežne používa ako náhrada cukru preto, lebo neobsahuje kalórie ani sacharidy. Ľudské telo sacharín nevie stráviť a vylúči ho v nezmenenej podobe. Sacharín je 300- až 400-krát sladší ako bežný cukor, takže ho stačí minimálne množstvo. Môže však mať nepríjemnú pachuť, preto sa sacharín mieša s inými sladidlami, napríklad aspartámom.

Sacharín je u výrobcov potravín obľúbený, lebo je stabilný a má dlhú životnosť. Je bezpečne konzumovateľný aj po rokoch skladovania. Sacharín sa dá využiť ako náhrada cukru aj pri varení, posýpke ovocia či cereálií alebo na sladenie kávy.

Sacharín je podľa štúdií bezpečný

Autority v oblasti regulácie výživy (WHO, EFSA či FDA) sa zhodujú na tom, že sacharín je bezpečný pre ľudskú konzumáciu. Nebolo to tak vždy. V sedemdesiatych rokoch minulého storočia niekoľko štúdií spájalo sacharín s rakovinou močového mechúra u potkanov (1). Ďalší výskum však preukázal, že nežiadúce účinky na hlodavcoch nie sú u ľudí relevantné (2, 3, 4).

Observačné štúdie u ľudí neukázali spojitosť medzi konzumáciou sacharínu a rizikom vzniku rakoviny. Aj napriek takýmto dôkazom však mnoho expertov aj naďalej odmieta potvrdiť, že je sacharín 100% bezpečný.

Koľko sacharínu môžeme zjesť?

Americká agentúra pre bezpečnosť potravín určila ako akceptovateľnú dennú dávku 5 mg sacharínu na kilogram telesnej hmotnosti. Ak teda vážite povedzme 70 kilogramov, bez rizika môžete denne skonzumovať 350 mg sacharínu. Alebo 1,5 l koly. Štúdie na európskej populácii zistili, že sacharín konzumujeme v bezpečných množstvách (6, 7, 8).

Sacharín môže prospieť chudnutiu

Nahradenie cukru sacharínom môže pomôcť pri chudnutí a chrániť pre obezitou. Najmä preto, že sacharín umožňuje ľuďom jesť sladké jedlá či piť sladké nápoje a prijať pri tom podstatne menej kalórií (9, 10). V závislosti od receptu môže sacharín nahradiť 50 až 100% cukru v zložení, a to aj bez kompromisov v chuti či textúre.

Niektoré štúdie však naznačujú, že konzumácia umelých sladidiel môže zvýšiť pocit hladu a prispieť tým k priberaniu. Jedna z observačných štúdií sledovala 78 694 žien. Tie, ktoré používali umelé sladidlá, pribrali o 0,9 kg viac ako tie ženy, ktoré umelé sladidlá v strave nemali (11, 12).

Avšak nedávna kvalitná štúdia sa pozrela na všetky dôkazy o účinkoch umelých sladidiel na telesnú hmotnosť. Táto štúdia dospela k záveru, že nahradenie cukru nenutričnými sladidlami nespôsobuje priberanie. Naopak, umelé sladidlá znižujú kalorický príjem (v priemere o 94 kCal/jedlo) a redukujú hmotnosť (14).

Vplyv sacharínu na krvný cukor je minimálny

Sacharín je často odporúčaný ako náhrada cukru u pacientov trpiacich cukrovkou. Keďže sa sacharín v tele nemetabolizuje, nemá na krvný cukor taký vplyv ako bežný cukor. Niekoľko štúdií analyzovalo nie len sacharín, ale aj iné umelé sladidlá. Zväčšia tieto štúdie dospeli k rovnakému záveru – vplyv umelých sladidiel na cukor v krvi je minimálny. Preto sú umelé sladidlá vhodnou náhradou cukru u diabetikov, no i zdravých ľudí (20).

Nahradenie cukru sacharínom prospieva zubom

Pridaný cukor je hlavnou príčinou vzniku zubných kazov. Nahradenie cukru nekalorickými sladidami preto znižuje riziko vzniku kazov. Narozdiel od cukru sacharín v ústnej dutine baktérie nefermentujú na kyselinu. Preto sa sacharín používa aj na sladenie liečiv či zubných pást (21, 22, 23).

Treba však mať na pamäti, že jedlá a nápoje s obsahom sacharínu môžu obsahovať aj iné látky, ktoré nepriaznivý vplyv na zuby majú. Ide najmä o niektoré kyseliny v sýtených nápojoch či prirodzene sa vyskytujúci cukor v ovocných džúsoch.

Má sacharín negatívne účinky?

Napriek schváleniam zdravotných úradov stále existuje skepticizmus ohľadom potenciálnych negatívnych efektov sacharínu na ľudské zdravie.

Nedávna štúdia zistila, že sacharín, sukralóza či aspartám môžu narušiť rovnováhu baktérií v črevách. Výskum v tejto oblasti je relatívne nový a limitovaný, no existujú presvedčivé dôkazy, že zmeny v črevnej mikroflóre sú asociované s vyšším rizikom obezity, cukrovky II. typu či zápalových ochorení (2425).

V jednej zo štúdií boli myši kŕmené dennou dávkou aspartámu, sukralózy či sacharínu. Po 11 týždňoch vykazovali nezvyčajne vysoké hladiny krvného cukru. To indikuje intuleranciu glukózy a teda aj vyššie riziko metabolických ochorení. Keď boli myši liečené antibiotikami, ktoré zničili črevnú mikroflóru, hladina glukózy sa v krvi vrátila do normálu (24, 26).

Rovnaký experiment bol uskutočnený aj na skupine zdravých ľudí, ktorí konzumovali päť dní maximálnu odporúčanú dávku sacharínu. Štyri subjekty zo siedmich mali vysokú hladinu cukru v krvi a zmeny v črevných baktériách. Zvyšné subjekty nezaznamenali žiadnu zmenu.

Výskumníci sa domnievajú, že umelé sladidlá ako sacharín môžu podporiť nárast tých baktérií, ktoré lepšie menia jedlo na energiu. To znamená, že z potravín získame viac kalórií, ktoré sa nespotrebované ukladajú ako tuk a zvyšujú tak riziko vzniku obezity. Tento výskum je však len v plienkach a na potvrdenie či vyvrátenie vplyvu umelých sladidiel na črevnú mikroflóru budeme potrebovať ešte množstvo štúdií.

Zdroj: https://authoritynutrition.com/saccharin-good-or-bad/

Komentáre

Related posts