Paleo diéta – áno alebo nie?

Neexistuje univerzálna "paleo diéta", rovnako ako neexistoval univerzálny paleo človek

Nie sme biologicky totožní s našimi predkami z doby kamennej. Nemáme ani prístup k rovnakému jedlu ako oni. „Paleo“ jedálniček si nemôžeme vytvoriť ani podľa odhadov – naši predkovia sa totiž vyvíjali na rôznych miestach, v rôznych klimatických pásmach a s rôznymi podmienkami na získavanie potravy.

Grok

Zoznámte sa s Grokom. Je vysoký, štíhly, agilný a vidno mu každý sval. V každom ohľade je Grok superčlovekom: má nízky krvný tlak, žiadne vnútorné zápaly, ideálnu úroveň inzulínu, glukózy, cholesterolu a triacylglycerolov. Živí sa zberom semien, rôznymi trávami, orechmi, sezónnou zeleninou, koreňmi a bobuľovinami. Mäso loví v lese a v riekach. Okrem zháňania potravy, budovania príbytkov, zbierania dreva a bránenia sa pred divokými zvieratami je Grokov život nie len namáhavý, ale aj nebezpečný a fyzicky náročný. Napriek tomu nejde o žiadneho „stresmena“, má dostatok spánku a dokonca si užíva aj momenty pokoja. Perfektne sedí do prostredia, v ktorom žije.

Grok je zdanlivo typický „lovec-zberač“ tesne pred nástupom poľnohospodárskej revolúcie. Hodí sa na obal knihy s radami ako využiť gény pre vybudovanie najsilnejšieho a najzdravšieho tela.  Tieto rady zahŕňajú množstvo „paleolitických“ princípov (Mark Sisson – Primal Blueprint). Život človeka z jaskyne – to je základ dnešných moderných paleo diét.

Jedzme to, čo pračlovek!

Zástancovia tohto stravovania si jedálniček skladajú z potravín, ktoré konzumoval človek niekedy pred 2,5 milióna – 10 tisíc rokmi. Pred agrikultúrnou revolúciou žili ľudia skutočne najmä ako lovci-zberači: zberali bobule, vykopávali divé hľuzovky, naháňali iné cicavce, konzumovali mäso a orgány uhynutých zvierat, naučili sa chytať ryby a divú zver.









Väčšina ľudí na paleo diéte však nerobí nič z týchto činností. Ich diéta je založená na tom, čo „nemajú jesť“: mliečne výrobky, spracované obilniny, arašidy, šošovicu, fazuľu, hrach či iné strukoviny. V poriadku sú orechy, mäso, niekedy ovocie či zelenina. Zakázané sú spracované potraviny, niekedy je „kóšer“ aj med.

Väčšina odborníkov sa zhoduje, že paleo diéta správne odporúča elimináciu konzumácie spracovaných jedál, ktoré prešli dlhú cestu od ich surového stavu k jedlému výrobku. Príkladom je chlieb a iné múčne produkty, umelé syry, čipsy, hranolčeky a cukrové cereálie. Takéto potraviny obsahujú menej bielkovín, vlákniny a železa oproti ich surovým ekvivalentom.

Paleo diéta však zakazuje viac než len spracované potraviny. Zakazuje všetky potraviny, ktoré neboli dostupné v dobe kamennej pre lovca-zberača, vrátane mliečnych výrobkov, obilnín s vysokým podielom vlákniny a strukovín. Takýto postup je však prinajmenšom spochybniteľný. Pretože ľudské telo sa prispôsobilo životu v dobe kamennej a pretože náš genóm sa za posledných desaťtisíc rokov nezmenil – tvrdia zástancovia paleo diéty – mali by sme našu diétu prispôsobiť strave našich paleo predchodcov. Údajne takáto strava pomôže k lepšiemu zdraviu, eliminuje obezitu, rakovinu a ďalšie „moderné“ choroby.

Obišla evolúcia potravu?

Naša strava bola vždy dôležitým faktorom pri evolúcii. Rovnako ako pri každom živočíšnom druhu. Zdedili sme mnoho adaptácií od našich predkov z paleolitu. Ak pochopíme náš vývoj, v princípe budeme vedieť robiť lepšie stravovacie rozhodnutia. Logika paleo diéty však má niekoľko medzier: napríklad tvrdením, že sme biologicky identickí s našimi predkami v dobe kamennej; či popieraním benefitov moderných spôsobov stravovania.

Argument, že ľudský genóm sa za posledných desaťtisíc rokov nezmenil, nie je pravdivé. Dokonca popiera princíp evolúcie. Ak by ľudstvo dokázalo žiť len v podmienkach podobných tým, v ktorých žili jeho predkovia, dlho by sme neprežili. Niekoľko príkladov čerstvého a relatívne rýchleho ľudského vývoja podčiarkuje, že od doby kamennej sa naša genetika a anatómia mení. Za posledných sedemtisíc rokov sme si napríklad vytvoril laktózovú toleranciu. Kedysi sme nedokázali v dospelosti tráviť mlieko – nikto z nás. Gén, ktorý má na starosti produkciu laktázy (enzým tráviaci laktózu) sa kedysi „deaktivoval“ v detstve, dnes v závislosti od geografickej polohy dokážeme tráviť mlieko po celý život (v severnej Európe je to 90% ľudí, v Japonsku takmer nikto). To preto, lebo v našej strave sa začal zvyšovať podiel mlieka a mliečnych výrobkov.

Genetické mutácie sú rovnako zodpovedné za modré oči (6 až 10 tisíc rokov dozadu). V regiónoch s maláriou sa za posledných 5 až 10 tisíc rokov vyvinula silnejšia imunita červených krviniek voči tomuto ochoreniu. Organizmy, s ktorými zdieľame naše telo, sa vyvíjali ešte rýchlejšie, najmä milióny baktérií v našich črevách. Tieto baktérie nám pomáhajú rozkladať rastlinnú vlákninu, ale tiež bojujú o kalórie. Nemáme síce priamy dôkaz, ktoré baktérie žili v črevách našich predkov, môžeme si však byť istí, že nemáme identicky „obsadené“ črevá.

Dá sa stravovať naozaj „paleo“?

Aj keby sme pristúpili na myšlienku konzumácie rovnakého jedla ako v paleolite, nepodarí sa nám to dodržiavať. Každý bežný druh – či už ide o ovocie, zeleninu alebo zviera – je dramaticky odlišný od predchodcov spred desiatok tisíc rokov. Vyšľachtili sme kravy, sliepky a ovce tak, aby poskytovali čo najviac mlieka, mäsa a vajec. Vyšľachtili sme rastliny tak, aby rodili čo najväčšie, najsladšie a najšťavnatejšie plody – bez prirodzených toxínov. Kapusta, brokolica, karfiol, ružičkový kel – to všetko sú len kultivary jedného druhu Brassica oleracie; generáciu po generácii sme menili tvar listov, stoniek a kvetov. Rovnako, ako sme „vytvorili“ rôzne psie rasy. Kukurica bola kedysi strapatá tráva a paradajky zase veľké ako hrozno. Divokí predchodcovia banánov boli zas plní semien.

Paleo diéta, žiaľ, nereflektuje vývoj našich tiel, organizmov naokolo, ani rastlín. V kontraste s Grokom, žiaden Paleo lovec-zberač ani jeho ďalší nasledovníci neboli dokonalí a imúnni voči chorobám. Nedávna štúdia, ktorá hľadala znaky aterosklerózy v múmiách farmárov, zberačov a lovcov po celom svete, zistila v 47 zo 137 prípadov pravdepodobnú až istú aterosklerózu.

Niektorí „paleo dietéri“ zdôrazňujú, že nejestvuje jedna univerzálna jaskynná životospráva – používajú našu evolučnú minulosť na vytvorenie diétnych princípov, nie jedálničkov. Táto stratégia znie dobre, avšak nie je neprestrielná. Aj keď výskumníci vedia dosť na to, aby mohli vytvoriť nejaké zovšeobecnenia o ľudskej strave v paleolite, detaily ostávajú zahalené tajomstvom. Aký bol pomer mäsa a zeleniny v rôznych rodoch hominidov v paleolite? To nevie nikto. Ako veľmi či málo sú vzdialení predkovia, ktorí začali jesť obilniny a mliečne výrobky? Možno že to bolo oveľa skôr, ako si myslíme. Čo s určitosťou vieme je, že už v paleolite sa ľudská strava výrazne líšila od oblasti k oblasti, od sezóny k sezóne, a najmä podľa príležitostí.

Pre niekoho patrí do paleo diéty napríklad aj avokádo, ktoré sa v našej zemepisnej šírke nikdy predtým nejedlo
Pre niekoho patrí do paleo diéty napríklad aj avokádo, ktoré sa v našej zemepisnej šírke nikdy predtým nejedlo

Nie je paleo ako paleo

„Ľudia sa vyvíjali nie na jednej, paleolitickej diéte – boli flexibilní. To má dôležitý vplyv pri rozhodovaní o tom, čo by sme mali jesť, aby sme boli zdraví,“ hovorí antropológ William Leonard z Northwestern University v časopise Scientific American.

Nemôžeme cestovať v čase a pridať sa k paleo predkom ku spoločnej večery pri ohni. Na identifikáciu dobového menu musia stačiť fosílie hrnčiarskych výrobkov a zubov. Ak však aj porovnáme diétu moderných lovcov-zberačov, zistíme, že je veľmi náročné nájsť zmysluplné paralely, vzhľadom na odlišnú lokalitu ich výskytu. Ktorý kmeň lovcov-zberačov by nám mal slúžiť ako vzor? Inuiti konzumujú takmer výlučne mäso morských cicavcov. Kmeň Hadza (Tanzánia), ktorý sa živí rôznymi živočíchmi a rastlinami? Členovia kmeňa !Kung v subsaharskej Afrike zasa koja deti až do veku 5 rokov.

Hádzať všetky potraviny, ku ktorým majú prístup rôzne kmene lovcov-zberačov, do jedného vreca, je rovnako nezmyselné. „Náš druh je výnimočný práve tým, že sa dokázal adaptovať na život v najrôznejších ekosystémoch. Nie sme „dizajnovaní“ tak, aby sme sa stravovali výlučne jedným a správnym spôsobom. Jeme takmer všetky zvieratá v Arktíde, no aj väčšinu hľuzoviek a obilnín vo vysokých polohách Ánd,“ hovorí ďalej William Leonard.

Bližší výskum jednej skupiny moderných lovcov-zberačov – Hiwi – ukazuje, koľko variácií existuje v rámci diéty jednej malej skupiny a zároveň popiera, že lovci-zberači sa tešia výnimočnému zdraviu. Takýto pohľad zároveň jednoznačne ukazuje, aký veľký rozdiel je medzi skutočným paleolitickým človekom a modernými „paleo konzumentami“ v mestách.

Keď paleo nefunguje

Približne 800 Hiwi ľudí dodnes žije v chatrčiach v Kolumbii a Venezuele. V roku 1990 publikovali výskumníci z Arizona State University štúdiu o ich strave v neotropických savanách rieky Orinoco v juhozápadnej Venezuele. Hiwi kmeň sa živí rôznymi rastlinami a živočíchmi savany, lesov, riek a močiarov. Ich hlavným zdrojom mäsa sú kapybary, pekari (pozor, nie pekári), jelene, mravčiari, pásavce, divoký dobytok, ryby a korytnačky. To je trošku iný zdroj mäsa, než odporúča moderná paleo diéta.

Päť druhov koreňov, sladkých i trpkých, orechy, ovocie, divé strukoviny a med sú ďalšími zložkami stravy. Niekoľko Hiwi rodín pestuje divoké banány a kukuricu. Iné rodiny si kupujú ryžu, cestoviny, múku a cukor. Celkovo však až 95% prijatej potravy Hiwi ľudí tvorí to, čo si ulovia a vyzbierajú. Zdravotný stav Hiwi ľudí však nie je perfektný. V porovnaní s Ache lovecko-zberačským kmeňom v Paraguaji, sú Hiwi menší, chudší, letargickejší a podvyživení. Veľa Hiwi ľudí trpí infekciami a parazitmi. Navyše, len 50% detí sa dožije veku 15 rokov.

Ak si predstavíme Groka či ľubovoľného Hiwiho v dnešnej modernej spoločnosti, bude kompletne „mimo“. Grok nás nenaučí ako žiť či jesť: lebo nikdy neexistoval. Žiť na potrave, ku ktorej mal prístup len paleolitický človek, nie je garanciou dobrého zdravia. Ľudský organizmus nie je len kôpkou adaptácií na život v paleolite. Každý z nás je dynamickým zoskupením zdedených vlastností, ktoré sa v priebehu tisícok rokov menili, transformovali, strácali a znovu nachádzali. Žiadna z týchto zmien nezastavila svoj vývoj pred 10 tisíc rokmi.

Na záver

Paleo diéta je založená skôr na našich možnostiach než na logike. Lovci-zberači v paleolite lovili a zbierali preto, že nemali inú možnosť. My sa dnes snažíme napodobniť ich stravu, lebo môžeme.

Aká by teda mala byť naša strava, aby sme mohli hrdo povedať, že jeme to najlepšie, čo sa dá? O tom nájdete informácie priebežne v našich článkoch aj chystanom e-booku.

Komentáre

Related posts

5 thoughts on “Paleo diéta – áno alebo nie?

  1. Skvely clanok !!! velmi pekne spracovane a vysvetlene .
    Vsetky palce hore

  2. Alfonzo

    Konecne jeden clanok, kde autor nehika ako somar nad uzasnou zazracnou jedinecnou paleo dietou, ale logicky rozobera vsetky aspekty a teda v konecnom dosledku sa s clankom da plne suhlasit. Efektivita paleo zazraku je velmi sporna, proklamovany efekt urcite neprinesie; je len chvilkovou moznostou stravovania, ci skor napadom, ako si rozsirit jedalnicek. Rozhodne nie je jeho nahradou.

  3. Martin Bajtoš

    Takže: paleo diéta a paleo časy skutočne sú tu rozpracované celkom obstojne. Tak ako dnes, aj dávno pradávno žili ľudia úplne ináč. Dokonca je pravda aj to, že sa ľudia za posledné tisíce rokov viacerými spôsobmi evolučne prispôsobili novým podmienkach usadeného spôsobu života (tak ako sa prispôsobovali aj v praveku počas miliónov rokov rokov lovu a zberu iných surovín). Avšak, je hlúposť tvrdiť napríklad, že človek je prispôsobený tráviť mlieko, navyše kravské – mlieko z akéhokoľvek zvieraťa je určené výhradne pre ten druh tvora, nie pre iné druhy. Teda kravské je pre malé teľatá, ovčie pre malé jahňatá, kozie pre kozy a materské pre malé dieťa, ktoré ešte nie je pripravené tráviť pevnú a pestrú stravu. Tu by som podotkol veľmi zanedbávanú tému a to je vplyv krvných skupín na prenos živín do buniek. Autora tohoto článku by som obohatil ešte o detailnejší rozbor tejto problematiky a bol by to rozumnejší článok. Absolútne nadčasové znalosti (bez ohľadu na to, kde sa krajina nachádza) obsahuje tradičná čínska medicína a jej liečba stravou. Uznávam, že sú určité odlišnosti čo sa týka tráviacej aklimatizácie, ale fakt, že systém tradičnej čínskej medicíny je jediný súbor poznatkov ľudstva, ktorý bol skôr než skúsenosti, hovorí sám za seba. Je to veľká záhada, odkiaľ sa tak neuveriteľne detailný a 100%tne fungujúci rozbor tela a ducha človeka zobral, ale na to si už každý urobí názor sám. Každopádne človeku, ktorý sa ide hrabať do výživy, by som odporučil študovať oblasť paleo histórie, čínskej kuchyne, čínskej teórie energetického pentagramu, orgánových hodín, období „piatich“ ročných období, stravy podľa krvných skupín, čiastočne biológií živočíchov všeobecne a ich vzájomným vzťahom, a urobiť si nejaký rozumný symetrický stred poznatkov, pretože oni si na prvý dojem všetky odporujú, ale ak preniknete hlbšie, zistíte, že všetko so všetkým neskutočne presne súvisí… Mgr. Martin Bajtoš, kvalifikovaný odborný poradca pre výživu a kineziologický expert

  4. Dakujem za kazdu reakciu. O cinskej medicine skutocne neviem nic, rovnako ako o cinskych teoriach, preto sa mi je k tomu tazko vyjadrovat. Vyziva podla krvnych skupin je zaujimava tema, ktoru budeme taktiez casom spracovavat.

    Co sa tyka mlieka – nie je pravda, ze zivocichy nepiju mlieko inych druhov. Mozeme sa o tom presvedcit napriklad pri „pokusoch“ v ZOO, ked sa medzidruhovo napriklad prasata a mackovite selmy dokazu postarat vzajomne o mlade – google „pig nursing tiger cubs“ poskytne dost dokazov. Nie je to prirodzene spravanie z divej prirody, no je to dokaz, ze instinkt kojit a byt kojeny nie je zavisly od druhu zvierata a rovnako, ze mlieko jedneho zivocicha nie je nevhodnou stravou pre ineho zivocicha.

    Co sa tyka konzumacie mlieka v dospelosti, je to velmi kontroverzna tema. Urcite sme pred 10 000 rokmi neboli usposobeni travit laktozu v dospelom veku, no mlieko sme pili. Vdaka tomu je dnes 90% populacie severnej a strednej Europy schopnych travit mlieko. Tuto mutaciu sme jednoducho ziskali a zbavit sa jej mne osobne pride ako krok spat. Samozrejme, je to aj o etike.

    Dr. Mercola, svetovo uznavany odbornik na vyzivu, napriklad pri tejto teme hovori aj to, ze laktozova intolerancia je sposobovana aj pasterizaciou mlieka a da sa do urcitej miery zvratit.

    Autor

  5. Suzie

    Bola som 20 rokov kvalitne závislá od sladkostí, cestovín, pizze a pečiva. Tri týždne sa stravujem na viac-menej 80% podľa Pravekého plánu od Sissona, viac-menej paleoish. Na raňajky nejem stejky ako on, ale vajíčka či tuniaka, občas tvaroh s ovocím, obedujem veľké šaláty s kuracím mäsom či lososom a večeriam mäso, prípadne syry, chrúmem oriešky a semienka, všetko polievam olivovým olejom, milujem maslo. Žiadne sladkosti, žiadna múka. Nikdy som sa necítila lepšie. Mám kopec energie, ploché brucho, baví ma fitko, nepreklínam ranné vstávanie a nemám žiadne návaly vlčieho hladu. Raz za čas si dám zmrzku či čokoládu, keď mám chuť, neobmedzujem sa v ničom. Mrzí ma však jedna vec – že som toto celé neobjavila skôr.

Leave a Comment