Osem najčastejších potravinových alergií

Food allergies still have no cure but now have a threshold. Photo courtesy of Shutterstock

Alergie na potraviny sú dnes už veľmi bežné. Postihujú 5% dospelých a 8% detí – a tieto percentá každým rokom rastú (1). Je zaujímavé, že aj keď akákoľvek potravina na svete môže pôsobiť ako alergén, väčšinu alergií spôsobuje len osem potravín (2).

V nasledujúcom článku sa pozrieme na týchto osem alergií, ich symptómy, koho ohrozujú a čo sa s tým dá robiť.

Čo je potravinová alergia?

Potravinová alergia je stav, v ktorom určitá potravina spúšťa abnormálnu imunitnú reakciu. Spôsobuje to náš imunitný systém, ktorý nesprávne považuje niektoré bielkovíny v potravine za škodlivé. Telo potom spustí rôzne ochranné mechanizmy, vrátane vylučovania histamínu, ktorý spôsobuje zápaly.

Pre ľudí, ktorí trpia potravinovými alergiami, stačí veľmi malé vystavenie sa alergénu, aby sa u nich spustila alergická reakcia. Symptómy sa môžu vyskytnúť kedykoľvek, už za pár minút no aj po pár hodinách a neskôr. Najčastejšími prejavmi alergie je:









Opúchanie jazyka, úst či tváre
Ťažkosti s dýchaním
Nízky krvný tlak
Zvracanie
Hnačka
Žihľavka
Svrbivá vyrážka

Vo vážnejších prípadoch môže alergia na potraviny spôsobiť anafylaktický šok, ktorý môže byť aj smrteľný (3).

Za potravinové alergie sa chybne pokladajú aj niektoré potravinové intolerancie. No intolerancia nemá nič spoločné s imunitným systémom. To znamená, že aj keď môže znepríjemniť život, nikdy neohrozí vaše zdravie.

Skutočné potravinové alergie delíme na dve hlavné skupiny: s protilátkami typu IgE a s protilátkami typu non-IgE. Protilátky sú typ krvných bielkovín, ktoré imunitný systém využíva na rozpoznávanie infekcií a boj s nimi (4).

Pri IgE potravinovej alergii sú imunitným systémom vylučované protilátky IgE. Pri non-IgE potravinovej alergii sa protilátky IgE neuvoľňujú a imunitný systém využíva iné prostriedky na boj s tým, čo vníma ako hrozbu.

Osem najčastejších potravinových alergií

1. Alergia na kravské mlieko

Alergia na kravské mlieko je najčastejšia u bábätiek a malých detí, a to najmä vtedy, keď sú deti vystavené kravskému mlieku skôr ako po šiestich mesiacoch života (5, 6).

Ide o jednu z najčastejších detských alergií, postihuje 2-3% detí (7). No až 90% detí z tejto alergie jednoducho vyrastie ešte pred tretími narodeninami, preto je u dospelých takáto alergia zriedkavá.

Alergia na kravské mlieko môže mať formu IgE aj non-IgE alergií, no IgE je najčastejšia a potenciálne aj najvážnejšia.

Deti a dospelí s IgE alergiou na kravské mlieko majú reakciu 5 až 30 minút po konzumácii kravského mlieka. Symptómy zahŕňajú opuchy, vyrážky, žihľavku, zvracanie či anafylaxiu.

Non-IgE alergia má zvyčajne viac brušných symptómov, ako je zvracanie, zápcha či nevoľnosť, ale aj zápal brušnej steny. Non-IgE mliečna alergia sa ťažko diagnostikuje. To preto, že jej symptómy skôr nasvedčujú intolerancii a pre túto alergiu neexistuje krvný test (8).

Ak máte diagnostikovanú alergiu na kravské mlieko, jedinou liečbou je vyhýbať sa dráždivým poravinám. Tie zahŕňajú:

Mlieko
Sušené mlieko
Syr
Maslo
Jogurt
Smotana
Zmrzlina

Matky, ktoré koja deti s alergiou, by sa mali zriecť mliečnych výrobkov vo svojej strave.

2. Vajcia

Alergia na vajcia je druhou najčastejšou alergiou u detí. Podobne ako v prípade mlieka, až 68% detí vyrastie z alergie na vajcia pred dovŕšením 16. roku (10, 11, 12).

Symptómy zahŕňajú:
Zažívacie ťažkosti, bolenie brucha
Žihľavka či vyrážka
Dýchacie problémy
Anafylaxia (zriedkavo)

Je tiež možné byť alergický na vaječné bielka, no nie na žĺtka, a naopak. To preto, že bielkoviny v bielku sú mierne odlišné od bielkovín v žĺtku. Najviac proteínov, ktoré spúšťajú alergiu, sa nachádza v bielku, preto je aj alergia na vaječné bielka častejšia.

Tak ako aj pri iných alergiách, jedinou liečbou je strava bez vajec (13).

Nemusíte sa však vyhýbať všetkým potravinám, ktoré obsahujú vajcia. Teplo totiž mení tvar problémových bielkovín. Vďaka tomu už nemusia byť problémom pre imunitný systém a nemusia spôsobiť alergickú reakciu (14, 15, 16).

Jedna zo štúdií zistila, že približne 70% detí s alergiou na vajcia toleruje keksy či koláče, ktoré obsahujú tepelne upravené vajcia (17). Niektoré štúdie tiež ukazujú, že vaječné koláče môžu u alergických detí urýchliť odrastanie z alergie. Nie je to však univerzálne a u niektorých detí aj tepelne upravené vajcia môžu spôsobiť vážnu reakciu. Preto je dobré pred zavedením vajec do stravy poradiť sa s lekárom (18).

3. Stromové orechy

Alergia na stromové orechy je veľmi častá a ovplyvňuje asi 1% populácie (19, 20, 21).

Najčastejšie medzi alergény v tejto skupine patria:
Brazílske orechy
Mandle
Kešu orechy
Makadamiové orechy
Pistácie
Píniové orechy
Vlašské orechy

Ľudia s alergiou na stromové orechy sú alergicki aj na potraviny, ktoré ich obsahujú, teda aj orechové maslá či oleje. Takíto alergici by sa mali vyhýbať všetkým stromovým orechom, a to aj v prípade, že sú alergickí len na jeden či dva druhy. To preto, že alergia na jeden druh orechov zvyšuje riziko vyvinutia alergie na iný druh orechov (22).

Navyše, je ľahšie vyhýbať sa všetkým orechom, než len jednému či dvom druhom. Narozdiel od iných alergií, alergia na stromové orechy pretrváva zvyčajne celý život.

Alergické reakcie môžu byť veľmi vážne, a alergie na stromové orechy sú zodpovedné za polovicu úmrtí spôsobených anafylaxiou (23, 24). Kvôli tomu by alergici mali so sebou nosiť vždy aj tzv. epi-pen – teda injekčný aplikátor adrenalínu. Práve adrenalín totiž môže zabrániť anafylaxii pri nechcenej konzumácii alergénu. Adrenalín zvráti následky alergickej reakcie a môže zachrániť život alergika (25).

4. Arašidy

Podobne ako alergia na stromové orechy, aj alergia na arašidy je bežná a môže mať silné až fatálne následky. Nejde však o rovnakú alergiu, keďže arašidy nie ú orechy, ale strukoviny.

Napriek tomu sa často stáva, že alergici na arašidy majú súčasne aj alergiu na stromové orechy.

Aj keď zatiaľ nepoznáme dôvod vzniku alergie na arašidy, vieme, že ohrození sú najmä ľudia, ktorí mali od koho alergiu zdediť. Preto sa v minulosti predpokladalo, že alergiu na arašidy spúšťa materské mlieko so stopami arašidov. Štúdie odvtedy zistili, že skoré zoznámenie detí s arašidmi má práve opačný efekt – chráni pred alergiu na arašidy (26).

Alergiou na arašidy trpí 4 až 8 percent detí a asi 1 až dve percentá dospelých (27, 28). Približne 20% alergických detí z alergie vyrastie v tínedžerskom veku.

Podobne ako iné alergie, aj alergia na arašidy sa diagnostikuje kombináciou rodinnej anamnézy, kožných testov, krvných testov a skúšok potravín.

Jedinou účinnou liečbou v súčasnosti je úplné vyhýbanie sa arašidom a produktom, ktoré ich obsahujú. Vedci však pracujú na nových metódach liečby, pri ktorých deťom dávajú precízne malé množstvá arašidov pod striktným medicínskym dohľadom. Cieľom je „desenzitivovať“ imunitný systém (29, 30).

5. Mäkkýše

Alergiu na mäkkýše spôsobujú útoky nášho organizmu na bielkoviny kôrovcov a mäkkýšov, napríklad:

Garnáty
Krevety
Raky
Homáre
Kalmáre
Lastúry

Najbežnejším spúšťačom alergie na morské plody je bielkovina s názvom tropomyozín. Iné bielkoviny, ktoré môžu zohrať úlohu v spúšťaní imunitnej reakcie, sú arginín-kináza a polypeptidová podjednotka myozínu (31, 32).

Symptómy alergie na kôrovce zvyčajne prichádzajú rýchlo a sú podobné ako pri iných IgE potravinových alergiách. Skutočná alergia na morské plody sa však ťažko odlišuje od reakcie na kontaminanty morských potravín, napríklad baktérie, vírusy či parazity. Symptómy môžu byť podobné a zahŕňať tráviace ťažkosti, zvracanie, hnačku či bolesť žalúdka (33).

Alergia na kôrovce nezvykne časom odoznieť, takže väčšina ľudí s touto alergiou si nebude môcť dopriať kôrovce bez alergickej reakcie nikdy. Dokonca poznáme aj prípady alergie na výpary z varenia kôrovcov. To znamená, že ľudia s alergiou na kôrovce by sa mali vyhýbať aj kuchyniam, v ktorých sa pripravujú (34).

6. Pšenica

Alergia na pšenicu je reakciou imunitného systému na bielkoviny v pšenici. Najčastejšie táto alergia zasahuje deti, ktoré z nej „vyrastú“ pred dovŕšením desiatych narodenín (35).

Táto alergia sa prejavuje zažívacími ťažkosťami, žihľavkou, zvracaním, vyrážkami, opuchmi a vo vážnych prípadoch anafylaxiou.

Alergiun na pšenicu si ľudia často mylne zamieňajú za celiakiu a neceliatickú gluténovú senzitivitu, ktoré majú podobné symptómy. Skutočná alergia na pšenicu spúšťa imunitnú odpoveď organizmu na jeden zo stoviek proteínov, ktoré sa v pšenici nachádzajú. Reakcia môže byť aj vážna a niekedy dokonca smrteľná (36).

Na druhej strane, celiakia a neceliatická gluténová senzitivita neohruzujú náš život. Sú spôsobené abnormálnou imunitnou reakciou na jediný špecifický proteín – glutén – ktorý sa nachádza nie len v pšenici (37).

Ľudia trpiaci celiakiou a gluténovou senzitivitou sa musia vyhýbať všetkým obilninám, ktoré obsahujú lepok. Ľudia s alergiou na pšenicu sa musia vyhýbať len pšenici a glutén z iných obilnín môžu znášať dobre.

Jedinou liečbou je vyhýbanie sa pšenici a jej derivátom. Tie sa nenchádzajú len v potravinách, ale aj v kozmetike.

7. Sója

Alergiou na sóju trpí približne pol percenta detí a najčastejšie sa s ňou môžeme stretnúť u detí do troch rokov. Spúšťa ju bielkovina v sójových bôboch či sójových potravinách. Našťastie, približne 70% detí z alergie na sóju vyrastie (38).

Symptómy môžu byť rôzne, od svrbenia a tŕpnutia úst a nosa po vyrážku a astmu či ťažkosti s dýchaním. V zriedkavých prípadoch môže sójová alergia spôsobiť anafylaxiu (39).

Malá časť detí alergických na kravské mlieko je súčasne alergická aj na sóju (40).

Bežnými spúšťačmi alergie na sóju sú nie len samotné sójové bôby, ale aj sójové mlieko či omáčka. Sója sa nachádza vo veľkom množstve potravín, preto je dôležité čítať etikety na potravinách.

8. Ryby

Alergia na ryby je tiež celkom bežná, postihuje asi 2% dospelej populácie (41).

Narozdiel od ostatných alergií, pri alergii na ryby nie je zriedkavé, že sa prejavý až v pokročilých fázach života – až 40% ľudí ju získa až v dospelosti (42).

Podobne ako alergia na kôrovce, aj alergia na ryby môže mať vážne následky a byť potenciálne fatálna. Hlavnými symptómami sú zvracanie a hnačka, no v málo frekventovaných prípadoch aj anafylaxia.

Kvôli podobným symptómom sú aj alergie na ryby často mylne považované za reakcie na kontaminanty rýb, teda baktérie, vírusy a najmä toxíny (43, 44, 45).

Keďže kôrovce a ryby s plutvami neobsahujú rovnaké proteíny, ľudia s alergiou na kôrovce ešte nemusia byť alergický na ryby a opačne. Bežne sú však alergici na ryby alergickí nie len na jednu konkrétnu rybu, ale na viac druhov.

Ďalšie potraviny

Osem doteraz spomínaných potravín je najbežnejšími spúšťačmi potravinových alergií.

Potravín, ktoré môžu spôsobovať alergie, je však viac. Menej bežné alergie môžu mať tiež pestrú paletu symptómov, od svrbenia pier a úst (syndróm orálnej alergie) po život ohrozujúcu anafylaxiu.

Menej časté alergie spôsobujú napríklad aj tieto potraviny:

Ľanové semená
Sezamové semená
Broskyne
Banány
Avokádo
Kiwi
Passion fruit
Zeler
Cesnak
Horčičné semienko
Anýz
Kamilka

Máte potravinovú alergiu?

Niekedy je veľmi náročné rozlíšiť potravinovú alergiu a potravinovú intoleranciu.

Ak sa nazdávate, že trpíte potravinovou alergiou, mali by ste si o tom pohovoriť s doktorom. Aby doktor zistil, či ide o alergiu alebo intoleranciu, pravdepodobne vás bude diagnostikovať sériou testov. Tie zahŕňajú (46, 47):

Konzultácia jedálnička: Detailný prehľad zjedených potravín, vrátane načasovania a symptómov
Kožné testy: Malé množstvo potraviny je „zabodnuté“ do kože pomocou maličkej ihly. Kožu potom lekár pozoruje kvôli reakciám
Orálne skúšky: Problematické potraviny skúšate v kontrolovanom prostredí pod dohľadom lekára, vo zvyšujúcich sa množstvách
Krvné testy: V niektorých prípadoch vám doktor odoberie krv, aby zmeral množstvo IgE protilátok

Zdroj: https://authoritynutrition.com/common-food-allergies/

Komentáre

Related posts