„Opravte“ hormóny, kvôli ktorým priberáte

Inzulín ukladá cukor do tuku. Inzulín vytvára tuk. Viac inzulínu, viac tuku. Bodka.

  • Dr. Robert Lustig. Pediatrický endokrinológ, odborník na detskú obezitu a autorita vo svete zdravej výživy.

Existujú „biochemické sily“, ktoré nás nútia viac jesť a menej cvičiť

Sme obézni, lebo veľa jeme a málo cvičíme, myslí si veľká časť spoločnosti. Inými slovami, naše správanie spôsobuje priberanie a obezita je jednoducho zlyhanie či chyba jedinca.

Doktor Lustig  si však nemyslí, že to je príčina epidémie obezity, aspoň nie u väčšiny ľudí. Lustig verí, že správanie, pri ktorom veľa jeme a málo cvičíme, je len sekundárnym následkom zmien fungovania našich hormónov (1).

Jestvujú totiž dobre známe mechanizmy, ktoré vysvetľujú, ako jedlo, ktoré zjeme, narúša funkciu našich hormónov. A narušená hormonálna rovnováha spôsobuje, že viac jeme a priberáme (2).









Inými slovami, nepriberáme preto, že jeme viac, ale jeme viac preto, že priberáme.

Inzulín a leptín

Obezita je neuveriteľné komplexná porucha a vedci sa nedokážu zhodnúť na tom, čo ju spôsobuje. Je však všeobecne známe, ktoré hormóny s obezitou súvisia.

Kľúčovým hráčom je hormón leptín. Vylučujú ho tukové bunky. Posiela signál do mozgu, že už máme uložené dostatočné množstvo energie a nemusíme viac jesť (3).

Obézni ľudia majú veľa telesného tuku a aj dostatok leptínu v krvnom obehu. Problémom však je, že sa leptín nedostáva do mozgu a nedokáže nič signalizovať. Jednoducho povedané, mozog leptín „nevidí“. Nevidí, že už máme dosť uloženého tuku a preto si myslí, že hladujeme. Tento stav sa nazýva leptínová rezistencia a je považovaný za hlavnú príčinu obezity (4).

Keď sú ľudia rezistentní na leptín, jedia viac. Bojovať silou vôle s chýbajúcim hormonálnym signálom je veľmi náročné.

Ďalším dôležitým hormónom, ktorý stojí v pozadí obezity, je inzulín. Inzulín je hormón, ktorý našim bunkám „hovorí“, že si majú uložiť glukózu z krvného obehu. Je tiež hlavným hormónom ukladania energie v tele. Bunkám prikazuje ukladať energiu, či už vo forme glykogénu alebo tuku (6).

Inzulín k obezite prispieva tým, že blokuje signalizáciu leptínu v mozgu (5). Chronicky zvýšená hladina inzulínu môže byť jedným z dôvodov, prečo sa stávame rezistentnými na leptín.

Veľa inzulínu > žiaden leptínový signál > mozog „nevidí“, že máme uložený dostatok energie a myslí si, že hladujeme, a núti nás do ďalšieho jedenia.

Ďalšia vec, ktorú inzulín robí, je signalizácia tukovým bunkám, aby ukladali tuk a nezbavovali sa toho, ktorý uložili predtým.

Ako sa zvyšuje hladina inzulínu?

Hlavným príznakom metabolického syndrómu a cukrovky II. typu je inzulínová rezistencia. Pri inzulínovej rezistencii telesné bunky nevnímajú signály inzulínu a preto pankreas, kde inzulín vzniká, musí produkovať inzulínu stále viac.

To vedie k stavu s názvom hyperinzulinémia, pri ktorom je inzulín prakticky neustále zvýšený (7).

Samozrejme, inzulín nie je „zlý“ hormón. Je absolútne nevyhnutný pre prežitie. Keď je však chronicky zvýšený, spôsobuje veľké problémy.

Čo spôsobuje zvýšenie hladiny inzulínu?

Nadbytok fruktózy v strave z pridaného cukru je jednou z hlavných príčin inzulínovej rezistencie. A inzulínová rezistencia vedie ku chronicky zvýšenej hladine inzulínu (8, 9).

Existuje dostatok dôkazov, že prebytok fruktózy vedie k inzulínovej rezistencii a metabolickým problémom (10, 11).

Je ale dôležité uvedomiť si, že ak aj je frutkóza z pridaného cukru jednou z príčin inzulínovej rezistencie, jednoduché ubratie cukru zo stravy nie je dostatočné na zvrátenie obezity a asociovaných metabolických porúch.

Vyhýbanie sa cukru je dôležitou prevenciou, ale nie je efektívnou liečbou.

Najjednoduchší spôsob zníženia hladiny inzulínu

Ak vysoká hladina inzulínu spôsobuje leptínovú rezistenciu a priberanie (čo ale ešte nie je univerzálne akceptovaný a nespochybňovaný fakt), zvŕatiť tento stav by nemalo byť náročné.

Hlavnou stimuláciou sekrécie inzulínu je príjem sacharidov v strave. Aj bielkoviny stimulujú produkciu inzulínu, no sacharidy sú oveľa výraznejšou príčinou.

Štúdie ukazujú, že obmedzenie príjmu sacharidov (nízkosacharidová diéta) vedie k drastickej redukcii inzulínu a automatickému chudnutiu (12, 13, 14).

Keď ľudia obmedzia sacharidy, schudnú. Bez počítania kalórií. Akýkoľvek mechanizmus za tým stojí, funguje to.

Nemusíte preto čakať, kým vedci dôjdu ku konsenzu, čo je hlavnou príčinou obezity. Nech sa zhodnú na čomkoľvek, už existuje jednoduchá cesta.

Aj keď nie sú nízkosacharidové diéty žiadnym „čarovným“ riešením, vieme prinajmenšom aspoň to, že fungujú oveľa viac ako desiatky rokov zlyhávajúce nízkotučné diéty.

Zdroj: https://authoritynutrition.com/fix-the-hormones-that-make-you-fat/

Komentáre

Related posts