Nízkosacharidová a ketogenická diéta vs ľudský mozog

Ketogenicka strava a epilepsia

Strava s nízkym obsahom sacharidov má rôzne zdravotné benefity pre organizmus. Preukázateľne napríklad „spôsobuje“ chudnutie a bojuje s cukrovkou. Možno ste však netušili, že nízkosacharidová a ketogenická diéta majú pozitívny vplyv aj na zdravie mozgu. Z nasledujúcich odsekov sa dozviete, ako vplýva život s minimom sacharidov na náš najdôležitejší orgán.

Nízkosacharidová a ketogenická diéta. Čo sú zač?

Aj keď existuje mnoho spoločného medzi nízkosacharidovou a ketogenickou diétou, nájdeme aj množstvo podstatných rozdielov.

Ketogenická diéta:
– sacharidy sú obmedzené na 50 gramov za deň
– bielkoviny bývajú často obmedzené tiež
– hlavným cieľom tejto déty je zvýšenie hladiny ketónov v krvi – molekúl, ktoré dokážu mozgu dodávať energiu

Nízkosacharidová diéta:
– množstvo sacharidov sa pohybuje od 25 do 150 gramov
– bielkoviny nezvyknú byť obmedzené
– hladina ketónov sa môže, no aj nemusí zvýšiť









Pri ketogenickej diéte je mozog zásobovaný najmä ketónmi. Tie produkuje pečeň, keď je príjem sacharidov veľmi nízky. Pri štandardnej nízkosacharidovej diéte je mozog stále vo veľkej miere závislý od glukózu, aj keď môže použiť viac ketónov ako pri štandardnej strave.

Mýtus „130 gramov sacharidov denne“

Možno ste zachytili informáciu, že ľudský mozog potrebuje 130 gramov sacharidov denne, aby mohol fungovať správne. Je to jeden z najrozšírenejších mýtov o nízkosacharidovej strave.

V skutočnosti však správa US Institute of Medicine’s Food and Nutrition Board hovorí:

„Spodný limit príjmu sacharidov zo stravy, kompatibilný s udržaním života, je nula gramov, pokiaľ je zachovaný adekvátny príjem bielkovín a tukov.“

Aj keď strava s nulovým obsahom sacharidov nie je práve najzdravšia, pretože vylučuje z jedálnička množstvo zdravých potravín, rozhodne môžete denne zjesť menej ako 130 gramov a udržať si všetky mozgové funkcie.

Ako nízkosacharidová a ketogenická diéta dodáva energiu mozgu

Nízkosacharidové diety dokážu mozog zásobovat zaujímavým spôsobom – procesmi ketogenézy a glukoneogenézy.

Ketogenéza

Glukóza, cukor v našej krvi, je zvyčajným „palivom“ pre mozog. Narozdiel od svalov nedokáže mozog používať na dodávky energie tuk. Mozog však dokáže zužitkovať ketóny. Tie produkuje pečeň v čase, keď je hladina glukózy a inzulínu nízka. V malom množstve sú ketóny produkované vždy, keď dlhšiu dobu nejete, napríklad po nočnom spánku. Pečeň však produkciu ketónov maximalizuje počas hladovky či pri príjme sacaharidov pod 50 gramov za deň. Pre eliminácii sacharidov tvoria ketóny až 70% zdrojov energie pre mozog. (1, 2, 3)

Glukoneogenéza

Aj keď väčšina mozgu dokáže využívať ketóny, niektoré časti vyžadujú pre fungovanie glukózu. Pri strave s minimom sacharidov sa do mozgu dostane len malé množstvo glukózy z potravy. Zvyšok glukózy pochádza z procesu s názvom glukoneogenéza. V tomto procese pečeň vytvára glukózu pre potreby mozgu. Používa na to aminokyseliny, ktoré sú štandardne stavebnými blokmi bielkovín. Pečeň dokáže glukózu vyrobiť aj z glycerolu – látky, ktorá spája reťazce mastných kyselín do triacylglycerolov. Tie sú preferovanou formou uloženého tuku v našom tele. Vďaka glukoneogenéze má mozog dostatok glukózy aj v čase, keď je príjem sacaharidov mimoriadne nízky. (4, 5)

Nízkosacharidová strava a epilepsia

Epilepsia je choroba charakteristická záchvatmi, spojenými s príliš veľkou aktivitou mozgových buniek. Môže spôsobiť nekontrolovateľné pohyby a stratu vedomia. Najčastejšie sa prejavuje u detí. Epilepsia sa lieči veľmi ťažko. Existujú rôzne typy záchvatov a niektoré choré deti môžu mať epizódy epilepsie každý deň.

Aj keď existuje veľa efektívnych liekov na predchádzanie záchvatov, tieto liečivá nefungujú pre viac než 30% pacientov. Ketogenickú diétu vyvinul doktor Russel Wilder už v roku 1921 na liečbu epilepsie odolnej voči liekom. Jeho diéta poskytovala 90% kalórií z tuku a napodobňovala v tele pozitívne efekty hladovania na záchvaty. Presný mechanizmus vplyvu ketogenickej diéty na záchvaty zostáva dodnes neznámy.

Ketogenické a nízkosacharidové diéty na liečbu epilepsie

Existujú štyri typy diét s obmedzeným príjmom sacharidov, ktoré sa používajú na liečbu epilepsie:
1. Klasická ketogenická diéta: 2-4% kalórií zo sacharidov, 6-10% z bielkovín a 85-90% z tuku
2. Modifikovaná Atkinsova diéta: 4-6% kalórí zo sacharidov a zväčša žiadne obmedzenie bielkovín
3. MCT ketogenická diéta: začína sa 20% sacharidov, 10% bielkovín, 50% MCT tukov a 20% iných tukov
4. Liečba nízkym glykemickým indexom: obmedzuje zdroje sacharidov na tie s glykemickým indexom pod 50. Približne 20-30% kalórií pochádza z bielkovín, 10-20% zo sacharidov a zvyšok z tuk

Klasická ketogenická diéta pri epilepsii

Táto diéta sa používa vo viacerých liečebniach epilepsie a niektoré štúdie potvrdzujú jej účinnosť približne u polovice pacientov. Jedna tretina z detí, ktoré na diétu zareagovali, mala 90- a viac percentný pokles vo výskyte záchvatov. V inej štúdií mali detskí pacienti s trojmesačnou ketogenickou diétou 75% pokles výskytu záchvatov. (4, 6, 7, 8, 9, 10)

Aj keď klasická ketogenická diéta môže byť veľmi efektívna proti záchvatom, vyžaduje pozorný dozor neurológa a dietológa. Výber potravín je silne limitovaný, a preto môže byť táto diéta veľmi náročná na dodržiavanie, najmä u starších detí a dospelých. (11)

Modifikovaná Atkinsova diéta pri epilepsii

Vo veľkom počte prípadov sa ukázala modifikovaná Atkinsova diéta rovnako (alebo takmer rovnako) efektívna pri redukcií detských záchvatov ako klasická ketogenická diéta, no s menším množstvom nežiadúcich účinkov. (12, 13, 14, 15, 16, 17)

V randomizovanej štúdií 102 detí približne 30% z tých, ktoré dodržiavali modifikovanú Atkinsovu diétu, zaznamenalo 90- a viac percentný pokles výskytu záchvatov. Aj keď je väčšina štúdií realizovaná na deťoch, aj niektorí dospelí pacienti s epilepsiou môžu dosiahnuť pri tejto diéte dobré výsledky. Z analýzy desiatich štúdií, porovnávajúcich klasickú ketogenickú diétu a modifikovanú Atkinsovu diétu, vyplynulo, že je jednoduchšie dodržiavať modifikovanú Aktinsovu diétu.

MCT ketogenická diéta pri epilepsii

MCT (triacylglyceroly so stredne dlhým reťazcom) diéta sa používa od sedemdesiatych rokov. MCT tuky sú nasýtené tuky, hojne sa vyskytujúce v kokosovom a palmovom oleji. Narozdiel od mastných kyselín s dlhým reťazcom sú MCT tuky absorbované priamo v tenkom čreve, odkiaľ putujú do pečene, kde sú využívané ako zdroj rýchlej energie a na produkciu ketónov. (18, 19, 20)

Schoptnosť MCT tukov zvýšiť hladinu ketónov aj bez drastického obmedzenia sacharidov robí z MCT diéty populárnu alternatívu. Jedna zo štúdií na deťoch potvrdila, že MCT diéta je porovnateľne efektívna ako klasická ketogenická diéta pri redukcii záchvatov. (21, 22, 23)

Liečba nízkym glykemickým indexom pri epilepsii

Ďalší z dietetických prístupov, ktorý dokáže kontrolovať epilepsiu, aj keď má len veľmi mierny vplyv na hladinu ketónov. V štúdii jedenástich pacientov, ktorí túto diétu dodržiavali, osem zaznamenalo viac než 50% redukciu záchvatov. Polovica z nich dokonca záchvaty úplne eliminovala. (24, 25).

Nízkosacharidová/ketogenická diéta a Alzheimer

Aj keď existuje len málo relevantných štúdií, vyzerá to tak, že nízkosacharidová a ketogenická diéta môžu pomôcť aj pacietnom trpiacim Alzheimerovou chorobou.

Alziehimerova choroba je najrozšírenejšou formou demencie. Časť výskumníkov sa domnieva, že by táto choroba mala niesť názov „cukrovka III. typu“, pretože mozgové bunky sa pri nej stávajú rezistentné na inzulín a nie sú schopné správne využívať glukózu, čo vedie k zápalom. (26, 27, 28) Metabolický syndróm, ktorý je len krok od cukrovky II. typu, rovnako zvyšuje riziko vzniku Alzheimerovej choroby. (28, 29)

Alzheimerova choroba zdieľa niekoľko rovnakých príznakov ako epilepsia, vrátane záchvatov. V štúdii na 152 pacientoch s Alzheimerovou chorobou sa tá skupina, ktorá suplementovala MCT tukmi počas 90 dní, mala oveľa vyššiu hladinu ketónov a signifikantne sa jej zlepšili mozgové funkcie. Aj štúdie na zvieratách naznačujú, že ketogenická diéta môže byť efektívym spôsobom zásobovania mozgu energiou pri Alzheimerovej chorobe. (30, 31, 32, 33)

Podobne ako pri epilepsii, výskumníci ani v tomto prípade nepoznajú presný mechanizmus potenciálnych benefitov takejto stravy na liečbu Alzheimera. Podľa jednej z teórií ketóny chránia mozgové bunky redukovaním reaktívneho kyslíka, čo je medziprodukt metabolizmu, ktorý spôsobuje zápaly. Iná teória tvrdí, že diéta bohatá na tuky môže zredukovať škodlivé bielkoviny, ktoré sa hromadia v mozgu pri Alzheimerovej chorobe. (34, 35, 36)

Ďalšie benefity pre mozog

Aj keď nasledujúce benefity neboli zatiaľ štúdiami dostatočne preskúmané, nízkosacharidová a ketogenická diéta môže mozgu pomôcť aj takto:
Pamäť: Dospelí ľudia s vysokým rizikom vzniku Alzheimerovej choroby po šesťtýždňovej nízkosacharidovej diéte preukázali zlepšenie funkcií pamäte (37)
Mozgové funkcie: Pri starších a obéznych potkanoch ketogenická diéta viedla k zlepšeniu mozgových funkcií (38, 39)
Kongenitálny hyperinzulinizmus: Táto choroba spôsobuje hyploglykémiu a môže viesť k poškodeniu mozgu. Ketogenická diéta kongenitálny hyperinzulinizmus lieči (40)
Migrény: Výskumníci zistili, že nízkosacharidové a ketogenické diéty môžu pomôcť aj pacientom trpiacim migrénami (41, 42)
Parkinsonova choroba: V malej, nekontrolovanejš štúdií zaznamenalo päť zo siedmich pacientov s Parkinsonovou chorobou v priemere 43% zlepšenie prejavov symptómov v samodiagnostickom teste po štvortýždňovej ketogenickej diéte (43)

Potenciálne problémy nízkosacharidovej a ketogenickej diéty

Existujú prípady, pri ktorých nie je nízkosacharidová alebo ketogenická diéta odporúčaná. Ak trpíte akýmkoľvek ochorením, pred začatím takýchto diét by ste mali konzultovať svojho lekára.

Vedľajšie účinky nízkosacharidovej a ketogenickej diéty

Ľudia reagujú na nízkosacharidovú stravu rôznymi spôsobmi. Nasleduje niekoľko neželaných vedľajších účinkov:

Zvýšený cholesterol: Dospelí ľudia môžu mať zvýšenú hladinu cholesterolu, deti zvýšenú hladinu cholesterolu aj triacylglycerolov. To je však len prechodný efekt a podľa všetkého nemá vplyv na zdravie srdca (45, 46, 47)
Obličkové kamene: Nie je to bežné, no vyskytli sa u niektorých detí pri ketogenickej diéte. Väčšinou sa liečia citrátom draslíka (48)
Zápcha: Častý jav pri ketogenickej diéte.

Deti po liečbe epilepsie v ketogenickej strave po odoznení záchvatov nepokračujú. Väčšina z nich nezažíva žiadne dlhotrvajúce vedľajšie efekty. (49)

Tipy na adaptáciu

Keď prechádzate na nízkosacharidovú alebo ketogenickú diétu, môžete pocítiť vedľajšie účinky. Bolesti hlavy či únava môžu trvať dni. Tieto problémy sa označujú aj ako „keto chrípka“ či „nízkosacharidová chrípka“.

Nasleduje niekoľko tipov, ktoré vám pomôžu „prežiť“ adaptačnú periódu:
Pite dostatok tekutín: Vypite aspoň dva litre vody denne, aby ste kompenzovali stratu vody, ktorá nastáva v počiatočných fázach ketózy.
Viac soľte: Pridajte 1 až 2 gramy soli do stravy každý deň. Keď uberiete sacharidy v strave, stratíte veľa soli v moči. Pitie vývarov pomôže pokryť zvýšenú potrebu sodíka a tekutín.
Suplementujte draslík a horčík: Jedzte jedlá bohaté na draslík a horčík, aby ste predišli svalovým kŕčom. Avokádo, grécky jogurt, paradajky a ryby sú dobrými zdrojmi.
Zvoľnite telesnú aktivitu: Necvičte náročne aspoň týždeň. Môže trvať niekoľko týždňov, kým sa adaptujete na ketózu, preto by ste prvé tréningy nemali preháňať.

Zdroj: https://authoritynutrition.com/low-carb-ketogenic-diet-brain/

Komentáre

Related posts