Naozaj tuky „zahmlievajú“ mozog, pán doktor Bukovský?

„Ešte stále nevieme ani zďaleka všetko, ale isté je, že maslo a slanina mozgu veľmi nepomáhajú. Ani pri chudnutí“. Takto sa začína článok na portáli doktora Bukovského – a zároveň úryvok z knih Plán B. V tejto či ešte bulvarizovanejšej podobe ho prebrali aj ďalšie portály.

Zaujímavé je pripustiť v jednej vete, že síce o problematike veľa neviem, ale niečo je isté. Vychádzajúc z toho, že je to podľa doktora Bukovského isté, očakávali by sme mimoriadne presvedčivé dôkazy. Nedočkáme sa ich. Čoskoro zistíme, že isté je vo veľkej miere len „bolo by super, keby to tak bolo, dávalo by to mojim rečiam zmysel“.

Je hormón, nie je hormón? Vyvoláva závislosť, nevyvoláva závislosť? Trafím sa, netrafím sa?

Najprv je isté, že mastné jedlo zvyšuje v mozgu tvorbu galanínu. To má byť hormón, ktorý po pečenej kačici alebo smotanovej torte vyvoláva uvoľnenie a podobné pocity ako heroín a kokaín – závislosť od mastného jedla údajne vzniká rýchlo, ťažko sa brzdí a ťažko sa schováva pod šatami. Zhodou okolností toto tvrdenie platí napríklad aj o kamiónoch.

Maličkosť na úvod – galanín nie je hormón, ale neuropeptid. Tu sa to však len začína.









To, že nadbytok galanínu spôsobuje väčší apetít na tuk, je pravda. Pokiaľ ste potkan a galanín vám vstrekujú injekčne do mozgu. Tak sa totiž vykonávali štúdie, na ktoré sa doktor Bukovský odvoláva. Hoci v iných článkoch sa mu protiví vziať do úvahy štúdie vykonávane na zvieratách a ich implikácie na ľudí, pokiaľ to podporuje argument proti tuku, prečo nie. Pravdou však je, že galanín u hlodavcov má iné zloženie ako galanín u ľudí (líši sa napríklad aj počtom aminokyselín v reťazci) a rovnako metabolické preferencie hlodavcov sú odlišné od metabolických preferencií ľudí. Videl už doktor Bukovský myš pochutnávať si na slanine? Nepochutnáva si skôr na obilninách? Ak myši vstrekneme do mozgu neuropeptid, zväčšujúci u hlodavcov apetít na tuk, je naozaj nepochopiteľné, že myš začne jesť viac tuku?

Ak máte to šťastie a ste človek, takisto podliehate „sile“ galanínu, ale aj jeho antagonistov a receptorov. Zdraví ľudia len tak z ničoho nič nezačnú jesť viac tuku, ako potrebujú. Na to má telo zložitú hormonálnu sústavu, ktorej cieľom je udržať rovnováhu – homeostázu. Je známe, že sacharidy túto hormonálnu sústavu narúšajú (cyklus cukor – inzulín). Skôr začnete teda jesť viac cukru, než potrebujete, ako tuku.

Narozdiel od štúdií, o ktoré sa opiera doktor Bukovský a ktoré boli vykonávané výlučne na hlodavcoch a to manipuláciou s galanínom vstrekovaním do mozgu, existuje aj taká, ktorá skúmala vplyv galanínu, podávaného infúziou, na ľuďoch. (Carey, D. G, 2013). Prečo si však dať dve minúty práce a nájsť štúdiu na ľuďoch, keď sa vyjadrujem k ľuďom. A táto štúdia potvrdila, že ľudský galanín je iný a funguje odlišne ako galanín hlodavcov. Galanín u ľudí spôsobuje vyššiu sekréciu rastového hormónu (dobrá vec), ale nijakým spôsobom neovplyňuje vylučovanie inzulínu.

A ak sa už aj pustíme do hlbšie skúmania vplyvu galanínu na hlodavce, čo tak vziať do úvahy štúdiu (Smith, B. K, 1994), podľa ktorej síce injekčne podávaný galanín u myší spôsobuje väčšiu konzumáciu jedla (áno, nie len tuku) počas dňa, ale kompenzačne tlmí apetít počas noci a myši v tejto štúdii nezvýšili telesnú hmotnosť? Alebo štúdiu (Yun, R, 2005), podľa ktorej galanín pomáha zvrátiť hyperglykémiu (lieči cukrovku) tým, že v organizme spôsobí preferenciu metabolizmu sacharidov na úkor tukov, čo samozrejme vyústi do väčšieho ukladania tuku? A čo tak štúdia (Corwin, R. L., 1995), ktorá potvrdila, že galanín nemá vplyv na konzumáciu tuku v prípade, že má myš k dispozícii aj iné makroživiny? Schopnosť galanínu stimulovať príjem tuku je prinajmenšom spochybniteľná už len preto, že je určená endogénnymi preferenciami každého živočíšneho druhu. Navyše o galaníne vieme pramálo na to, aby sme mohli protirečiace si tvrdenia z pokusov na zvieratách aplikovať na ľudí.

Uf, to bolo veľa len na margo galanínu. Ale patrí sa pokračovať.

Podľa doktora Bukovského galanín spôsobí závislosť a podobné pocity ako heroín a kokaín. Pre istotu bez zdroja. Toto už nie je len omyl, toto je praobyčajná lož. Galanín tlmí pocity „odmeny“ z ópiátov a a kokaínu, robí teda presný opak (Picciotto, M. R., 1999). Dokonca chráni pred závislosťou na ópiátoch a kokaíne (Picciotto, M. R., 2006 a 2007). Nevyvoláva teda žiadne pocity, o ktorých hovorí doktor Bukovský. Závislosť od mastného jedla? Darmo subjektívne zneužívate Vianoce (sacharidové hody) či hranolčeky (sacharidy). Ľudí jednoducho galanín nijak neprogramuje. A tvrdiť, že olivový olej alebo avokádo má slabší účinok, lebo Fero je škvarky a nie avokádo – naozaj? Takto chcete obhajovať avokádo? Ferom? Chová Fero v chlieve avokádo? Jeho dedo vyrástol na avokáde?

Aby sme uzavreli tému galanín – neexistuje jediná štúdia na ľuďoch, ktorá by Vaše tvrdenia o galaníne potvrdila. Existujú len štúdie, ktoré ich vyvracajú. Ak chcete ďalej tvrdiť, že galanín spôsobuje závislosť na tuku, adresujte svoje rady hlodavcom.

A teraz ku kyseline palmitovej, ktorá údajne sabotuje chudnutie.

Začnime od konca. Najviac kyseliny palmitovej údajne obsahuje maslo, zmrzlina, zemiakové čipsy, syry a smotana. Odhliadnuc od toho, že je váš postoj k mliečnym výrobkom známy, existuje jeden lepší zdroj kyseliny palmitovej. Je to človek. Sú to „tučné“ zvieratá. Kyselina palmitová je totiž preferovaná forma ukladania sacharidov u živočíchov. No ale moment?! Teda evolúcia a príroda urobili omyl, na ktorý doktor Bukovský prišiel? Kyselina palmitová, ktorú sme konzumovali desiatky tisíc rokov predtým, že prišli rastlinné oleje, je vlastne škodlivá? Naša vlastná pečeň ukladá nadbytočné sacharidy, ktoré nám odporúčate jesť, do tejto vražednej kyseliny palmitovej? Aby spôsobila dlhú, agonizujúcu samovraždu? Dáva to zmysel? A dokonca si telo syntetizuje vlastnú kyselinu palmitovú?

Ale pekne – fakticky. Ako si doma pripravujete kyselinu palmitovú, pán doktor? Máte v kuchyni centrifúgu, ako my, závisláci od kyseliny palmitovej? Čo tak brať veci ako sú, a nie ako sa to hodí?

Kyseliny palmitovej je v masle 15% (rôzne zdroje uvádzajú rozsah 12 – 30 % podielu z celkového tuku)

Kyseliny palmitovej je 15% aj v olivovom oleji. (rôzne zdroje uvádzajú rozsah 12 – 20% podielu z celkového tuku)

A kyseliny palmitovej je v avokáde 15%. (rôzne zdroje uvádzajú rozsah 12 – 20% podielu z celkového tuku)

Teraz sa treba rozhodnúť – tak čo je „smrť“? Olivový olej, maslo či avokádo? Údajne kvôli kyseline palmitovej náš mozog nepočuje leptín kričať „Už dosť“. Tu vychádza doktor Bukovský zo štúdie – na hlodavcoch (sme ešte prekvapení?). Údajne tiež kyselina palmitová znižuje účinok inzulínu a spomaľuje metabolizmus. A ono to aj je pravda, ak si picháte koncentrovanú kyselinu palmitovú. Vedeli ste však, že tuk v materskom mlieku obsahuje 20 až 25% kyseliny palmitovej? Naše vlastné matky v nás spôsobujú inzulínovú a leptínovu rezistenciu? Nemôžete generalizovať výsledky štúdie, v ktorej myši konzumujú výhradne palmitovú kyselinu, na konzumáciu masla u ľudí, pán doktor Bukovský! To je hrozne nefér. Navyše, ak kontrolná skupina v tejto „myšej“ štúdii takisto konzumovala kyselinu palmitovú.

Odporúčame tento článok, ktorý obsahuje množstvo potrebných informácií na tému kyseliny palmitovej a jej vplyvu na zdravie. V skratke – nie, kyselina palmitová nie je kameň úrazu. Zmrzliny alebo smotanovej torty nie je nikdy dosť pre obsah cukru, nie tuku. To cukor v týchto potravinách spôsobí výkyvy v krvnom cukre a následný hlad – „Ešte“. Skúste si dať zmrzlinu, v ktorej nebude žiaden cukor, prípadne skúste zjesť plnotučnú smotanu. Určite sa nezastavíte pred dupľou. Dali sme si tu prácu a prešli najrozšírenejšie recepty na smotanovú tortu. Dokonca sme aj počítali, a na 1 g nasýteného tuku v smotanovej torte pripadá 5 až 8 gramov cukru (podľa toho, či sa zastavíte pri piškótoch alebo robíte cesto, nehovoriac o pridanom ovocí). Naozaj si dávame smotanovú tortu kvôli tuku?

A zmrzlina? Vezmime si takú Ruskú zmrzlinu od nemenovaného výrobcu. V jednom litri je 83 gramov cukru (nie sacharidov, cukru!) a 27 gramov nasýtených mastných kyselín, z ktorých predstavuje palmitová kyselina asi 7 gramov. Myslíte si, že viac Vaše hormóny „pošteklí“ 7 gramov kyseliny palmitovej alebo 83 gramov cukru?

Trans mastné kyseliny – k tomu sa netreba vyjadrovať, áno, sú zlo. Do našich kuchýň ich dostali obľúbené margaríny a hydrogenované rastlinné tuky. Áno, tiež ich hojne odporúčali dietológovia ako fantastickú náhradu živočíšnych tukov. Povedomé? Nahraďme živočíšne tuky?

Nasýtené mastné kyseliny ďalej údajne znižujú prekrvenie mozgu a spôsobujú nedeľný „kolaps ducha“. Údajne doktor Bukovský čerpá zo štúdie p. Franka. Po hodinách márneho pátrania po tejto štúdii sme to vzdali. Problematike nasýteného tuku sa venuje napríklad harvardský profesor Frank Hu (Frank je krstné meno), ktorý však sám tvrdí, že nasýtený tuk v strave má prednosť pred rafinovanými sacharidmi. Možno ide o iného Franka, preto sa k tomu ťažko vyjadrovať.

Môžeme vás však ubezpečiť, pán doktor, že kolaps ducha neprichádza len v nedeľu, ale po každom obede, ktorý zamáva s krvným cukrom, teda po každom sacharidovom obede. Skúste si dať mastný obed bez sacharidov a žiaden kolaps ducha nenastane.

Zlatý klinec na záver. Človek sa údajne častejšie preje mastným než sladkým jedlom. Mierkou pre doktora Bukovského je to, čoho zjeme „na posedenie viac“. Ťažko určiť, čo chcel doktor Bukovský počuť, lebo porovnáva napríklad jeden sacharid s iným sacharidom (ryžový nákyp vs francúzske zemiaky). No z dvojice cukrová vata – slanina hádam neočakáva ani doktor B, že mu niekto odpovie – slanina. Logicky si to doktor B odôvodnil tým, že cukor bez tuku je pre nás príkry a nedokážeme ho zjesť veľa naraz. Preto jeme čokoládu údajne kvôli tuku alebo sme inak z inej planéty. Pán doktor Bukovský, koľko tuku má dvojlitrová fľaša Koly na Vašej planéte?

Ku ketóze, ktorú vníma doktor Bukovský ako neliečenú cukrovku, stačí povedať jediné:

Nutričná ketóza = koncentrácia ketónov 1 až 8 mmol/l
Diabetická ketoacidóza = koncentrácia ketónov > 20 mmol/l

Tuky zahmlievajú mozog, pán doktor?

Komentáre

Related posts

2 Thoughts to “Naozaj tuky „zahmlievajú“ mozog, pán doktor Bukovský?”

  1. Dusios

    Je obrovská škoda, že tým čo sa snažia pomáhať nejde predovšetkým o ľudí čo pomoc potrebujú ALE plytvajú svoj čas a energiu na „hryzenie“ sa medzi sebou.

    1. Peter Vajda

      Ďakujeme za Váš názor.

      Áno, veľmi radi by sme uverejňovali len hodnotné rady a návody na zvýšenie kvality života, najmä lepšou stravou a efektívnejším cvičením. Dokonca to aj 90% času robíme.

      To, čo však progresu v zdravej výžive najviac bráni, sú mýty, proti ktorým treba bojovať. Pomáhame aj tak, že ich odhaľujeme, uvádzame na pravú mieru. Problémom je, že tieto mýty šíria aj skúsené autority (ako doktor Bukovský) a potom je veľmi náročné bojovať s nimi konvenčným spôsobom.

      Tým, že poukážeme na nezmysly v takýchto radách, pomôžeme mnohým, ktorí len nekriticky prijímajú „pravdy“, napríklad aj doktora Bukovského. Pri dvoch protirečiacich informáciách je totiž nutné pátrať, odhaľovať zdroje, zvažovať. Len takto sa dá zabrániť šíreniu mýtov.

      Peter Vajda
      Šéfredaktor
      superclovek.sk

Leave a Comment