Najväčšie mýty o vegetariánstve (II)

Vegetariánske mýty

Ak ste si s chuťou (samozrejme, na rezeň) prečítali prvú časť najabsurdnejších a najsmiešnejších mýtov o vegetariánstve, máme pre vás ďalšiu várku. Pozrite sa s nami, aké skvosty sa zrodili na poliach prívržencov tohto veľmi populárneho životného štýlu.

Mýtus: Nasýtené tuky sú príčinou srdcových chorôb a rakoviny. Treba jesť nízkotučné potraviny bez cholesterolu

Často sa objavujú tvrdenia, že primitívne národy sú alebo boli najmä vegetariánmi. Štúdie však ukazujú opak, keďže jedálne lístky natívnych národov po celom svete sú práveže bohaté na nasýtené tuky a živočíšnu stravu. Vyššie uvedené choroby navyše nie sú doménou primitívnych civilizácií, ale tej modernej.

Ako to naozaj je: Na srdcové choroby či rakovinu nemá vplyv nasýtený tuk či živočíšna strava, ale svoju úlohu zohrávajú úplne iné faktory. Škodlivé sú najmä potraviny bohaté na rafinovaný cukor, umelo vyrobené „potraviny“chudobné na živiny, trans-tuky (ako margarín a hydrogenované oleje) a zeleninové oleje.

Existuje „legenda“ podľa ktorej živočíšne tuky upchávajú cievy, ale viacero vedcov vo svojich výskumoch ukázalo, že sú nepravdivé (napríklad Linus Pauling, George Mann, John Yudkin, Abram Hoffer, Mary Enig a ďalší).









Často citovaná štúdia „The Framingham Heart Study“ zahŕňala viac ako 6-tisíc ľudí a počas niekoľkých rokov porovnávala v päťročných intervaloch dve skupiny ľudí – jedna konzumovala veľmi málo cholesterolu a nasýtených tukov, druhá konzumovala vysoké množstvá. Šéf štúdie Dr. William Castelli,v Archives of Internal Medicine (júl 1992) konštatuje, že jedinci, ktorí počas štúdie jedli viac nasýtených tukov a viac kalórií mali nižšiu hladinu cholesterolu v krvi, vážili najmenej a boli fyzicky najaktívnejší.

Štúdia ukázala, že ľudia s vyššou hmotnosťou a vyššou hladinou cholesterolu v krvi mali najvyššie sklony k srdcovým ochoreniam, no medzi príjmom živočíšneho tuku a cholesterolu v strave a vysokým výskytom cholesterolu v krvi nenašla štúdia žiaden vzťah.

Výhod živočíšnej stravy a prirodzených tukov je viac:

  • Deti na nízkotučnej diéte majú problémy s rastom, menej prosperujú a môžu mať problémy s učením. Preto je dobré do ich stravy zaradiť aj také potraviny, ktoré obsahujú živočíšne tuky.
  • Kokosový olej je bohatý na kyselinu laurovú ktorý má antimikrobiotické a antifungálne (pôsobiace proti rozmnožovaniu húb) účinky.
  • Organické maslo, ktoré je produktom pasúcich sa kráv, je bohaté na stopové prvky ako selén, aj na v tukoch rozpustné vitamíny a prospešné mastné kyseliny, ktoré chránia pred rakovinou aj hubovými infekciami.
  • Nasýtené tuky sú veľmi dobrým zdrojom energie pre dôležité orgány, ochraňujú cievy a sú bohaté na vitamíny rozpustné v tukoch.
  • Pomáhajú zvyšovať hladinu „dobrého“ HDL cholesterolu v krvi a umožňujú vstrebávanie esenciálnych mastných kyselín.
  • Sú ideálne na varenie, keďže sú chemicky aj tepelne stabilné na rozdiel od polynenasýtených rastlinných olejov.

Mýtus: Vegetariáni žijú dlhšie

Možno je to prekvapujúce, ale niektoré popredné štúdie ukázali, že ročné percento úmrtnosti mužov-vegetariánov je mierne vyššie ako mužov-nevegetariánov (0.93% oproti 0.89%). Podobné výsledky sa ukázali aj u žien-vegetariánok a žien-nevegetariánok (0.86% oproti 0.54%).

Russell Smith, PhD. vo svojej štúdií srdcovocievnych ochorení ukázal, že keď konzumácia živočíšnych produktov u niektorých skúmaných skupín stúpla, percento úmrtnosti sa v skupine znížilo. Štúdie na vegetariánoch zatiaľ nič podobné nedokázali. Jedna z nich, ktorú zverejnili v roku 1982 Burr a Sweetnam, odhalila o niečo nižšie (0,11 %) percento výskytu srdcovocievnych ochorení, ale ale celkové percento úmrtnosti bolo u vegetariánov dokonca vyššie.

Zvyčajne sa hovorí, že ľudia, ktorí jedia veľa mäsa, žijú kratšie. No nájdu sa aj také primitívne národy, ktoré to popierajú. Napríklad austrálski domorodci, ktorých strava je bohatá na živočíšne produkty, sa minimálne pred kolonizáciou Austrálie Európanmi vyznačovali tým, že žili veľmi dlho. Podobne aj strava obyvateľov ruského Kaukazu obsahuje tučné pokrmy a mliečne výrobky, no dožívajú sa vysokého veku. Pre porovnanie, vegetariánska populácia južnej Indie má veľmi nízky priemerný dožitý vek.

Mýtus: „Jaskynní ľudia“ jedli málo tuku, boli to prevažne vegetariáni

Naši neolitickí predkovia boli lovci a zberači a existujú dve teórie, ktoré opisujú ich výživu. Jedna znie tak, že „jaskynní ľudia“ jedávali po celý rok prevažne živočíšnu stravu bohatú na tuky, ktorá bola doplnená sezónnym ovocím, bobuľovým ovocím, orechmi, koreňovou zeleninou a divokými druhmi trávy. Druhá teória znie, že žili najmä z rastlinnej stravy a len veľmi malého množstva „chudého“ mäsa.

Ako to naozaj je: Ak by sme neolitických ľudí prirovnali k dnešným populáciám lovcov a zberačov, ich „nízkotučnú“ verziu by sme medzi nimi nenašli. V súčasnosti napríklad africké kmene konzumujú často s obľubou práve „tučné“ časti mäsa ako orgány, pečeň, jazyk. Aborigéni v Austrálii taktiež jedia potraviny bohaté na tuky. Bádateľ Vilhjalmur Steffanson podal správu o živote Inuitov, ktorí by zrejme neboli radi, keby ulovili príliš vychudnuté soby – ak by vylúčili tuk zo svojej stravy, hrozili by im choroby. Kanadskí Inuiti vyhľadávajú práve staršie soby, pretože majú na chrbte niekedy aj 50 kilogramov výživného tuku. Americkí Indiáni sa zasa vyhýbajú lovu bizónov na jar, kedy sú po zime zvieratá príliš chudé a lovia až keď naberú tukovú hmotu.

Vedec a výskumník Weston Price na svojich cestách hľadal primitívnu vegetariánsku kultúru, našiel však len kmene, ktoré vo väčšej či menšej miere konzumovali živočíšnu aj rastlinnú stravu. Zistil, že ľudia sa obracajú k vegetariánskej strave len tam, kde sú nútení. Navyše, ak niektorý z kmeňov konzumoval z núdze viac obilnín a strukovín, trpel aj častejším výskytom zubného kazu. Výživový antropológ H. Leon Abrams, Jr. dospel k podobným záverom a ukázal, že pračlovek sa rozšíril po Zemi práve vďaka tomu, že prenasledoval živočíchy, ktoré lovil. Niektoré druhy dokonca lovil, až spôsobil ich vyhynutie.

Všetky tieto a podobné dôkazy naznačujú, že strava našich predkov nebola vegetariánska, práve naopak, bola bohatá na nasýtené živočíšne tuky.

Mýtus: Až v 20. storočí narástla konzumácia živočíšneho tuku mäsa a kvôli tomu máme dnes toľko civilizačných ochorení

Štatistiky tieto „fantázie“ popierajú. Ročná konzumácia masla klesla od roku 1900 z 8,165 kg na dnešných len 2,27 kg. Západní ľudia pod vplyvom oficiálnych zdravotníckych organizácií radikálne znížili svoj príjem vajec, smotany, bravčovej masti, hovädzieho a bravčového mäsa. Namiesto toho výrazne narástla konzumácia kuracieho mäsa, ktoré je však chudobné na tuk (koža z kuraťa obsahuje prevažne polynenasýtené tuky).

Zaujímavé je, že takmer každá kuchárska kniha publikovaná v USA v 19. a 20. storočí obsahovala vo svojich receptoch veľké množstvo živočíšnych potravín a nasýtených tukov. V jednej z nich, Baptist Ladies Cook Book (1895), si každý recept vyžaduje maslo, smotanu alebo masť. Časté sú recepty na rôzne druhy zeleniny na masle a smotane. Searchlight Recipe Book (1931) ponúkala podobné recepty: pečeň na smotane, uhorky na masle a smotane, srdcia dusené v cmare a podobne. Bohaté recepty sa našli aj v anglickej kuchárke Jewish Housewives Cookbook (1846), ktorá vyzývala gazdinky, aby používali smotanu, vajcia, maslo, jahňací a bravčový loj. Na jeden z receptov na wafle bolo napríklad treba pol kila masla.

Tým, že sa pozornosť médií a výživových poradcov sústredila v 20. storočí na „škodlivé“ účinky tuku a tučného mäsa, jeho konzumácia náramne klesla. Čo však narástlo, je príjem trans-mastných kyselín, margarínu a umelých balených produktov, ktoré vydržia v regáloch celé roky bez ujmy.

Ďalej sa populárnymi stali spracované zeleninové oleje, pasterizované mlieko, komerčne odchovaný dobytok, rôzne druhy obilnín a obrovské množstvá rafinovaného cukru. Toto všetko, spolu s nárastom škodlivých látok v našom životnom prostredí, sú ozajstné faktory, ktoré spôsobujú civilizačné ochorenia, rakovinu a srdcovo-cievne ochorenia.

Mýtus: Sójové produkty sú vhodnou náhradou mäsa a mliečnych produktov

Jediný, kto na obrovskej „anticholesterolovej“ a „antimäsovej“ kampani získal, bol miliardový sójový priemysel. Ešte prednedávnom bola sója výlučne ázijským fenoménom a na našich tanieroch sa neobjavovala vôbec. Dnes sa sójové produkty objavujú vo všetkých segmentoch potravinového trhu.

Ako to naozaj je: Nepochybne, tradičné ázijské fermentované sójové výrobky ako miso, sójová omáčka, tempeh či natto majú slušné výživové hodnoty a sú pre zdravie prospešné v primeraných dávkach. No moderné, priemyselne spracované sójové akožepotraviny vhodné rozhodne nie sú.

Vyskúšajte: Whey Protein 80% SF+, jediný srvátkový proteín bez sójového lecitínu na Slovensku!

Nefermentované sójové bôby majú veľmi vysoký obsah kyseliny fytovej, ktorá je antinutričnou látkou a v tráviacej sústave na seba viaže minerálne látky (vápnik, horčík, fosfor, železo a zinok) a odvádza ich z tela. Aj to je jedným z dôvodov, prečo vegetariáni často trpia nedostatkom železa a zinku.

Sójové bôby sú zároveň bohaté na inhibítory tripsínu, ktoré komplikujú trávenie bielkovín. Pri spracovaní sa bôby často premývajú alkalickými látkami a podliehajú vysokej teplote, čím sa prirodzené bielkoviny v nich denaturujú a sú veľmi ťažko stráviteľné. Ďalším problémom takýchto potravín je glutamát sodný, neurotoxín, ktorý pomáha vytvárať zo sójových produktov rôzne imitácie prirodzených potravín.

Z čisto nutričného hľadiska chýbajú v sójových bôboch niektoré esenciálne aminokyseliny (cysteín, metionín, tryptofán). Neobsahujú vitamín A ani D, ktoré telo potrebuje na vstrebávanie bielkovín zo strukovín. Možno aj z tohto dôvodu sa v ázijskej kuchyni často konzumuje sója v kombinácii s rybami či rybími polievkami.

Výskumy sóje ešte stále prebiehajú, no už teraz niektoré z nich ukázali, že sójové fytoestrogény môžu byť pre zdravie človeka problematické. Môžu narúšať funkciu štítnej žľazy a u niektorých zvierat spôsobili neplodnosť.

Skrátené a preložené z http://articles.mercola.com/sites/articles/archive/2000/04/02/vegetarian-myths.aspx

Autorom článku Stephen Byrnes, ND, PhD, RNCP

Komentáre

Related posts

Leave a Comment