Najväčšie mýty o vegetariánstve (I)

Vegetariánstvo

Jesť, či nejesť mäso? Vyhýbať sa živočíšnym tukom? V posledných desaťročiach kolovali o nasýtených tukoch a cholesterole odstrašujúce správy. Aj vďaka nim sa veľmi populárnym stravovacím systémom stalo vegetariánstvo.

Počujeme to často. Experti a vládne zdravotnícke organizácie vyzývajú ľudí, aby jedli čoraz menej živočíšnych produktov a namiesto nich žili na zelenine, obilninách, ovocí a strukovinách. Dobre mienení rady podkladajú štúdiami, ktoré údajne dokazujú, že vegetariánstvo je pre ľudí zdravšie a konzumácia mäsa, naopak, vedie k chorobám.

Nájdu sa však aj experti, ktorí tieto dáta významne spochybňujú. Pri určitých zdravotných ťažkostiach, samozrejme, úprava príjmu živočíšneho tuku či bielkovín skutočnie prospieva. No ako si ukážeme ďalej, niektoré údajné výhody vegetariánstva sú neoverené a môžu byť v konečnom dôsledku nebezpečné.

Existuje viacero foriem vegetariánstva: lakto-vegetariánska diéta zahŕňa aj mliečne výrobky, lakto-ovo-vegetariánska diéta zasa milečne výrobky a vajíčka. Nutričné rady, ktoré nájdete v tomto článku, sú určené pre tých, ktorí uvažujú o vegánskej diéte, teda stravovaní, ktoré úplne vylučuje živočíšne produkty.

Mýtus: Konzumácia mäsa prispieva k hladomoru vo svete a vyčerpáva prírodné zdroje na Zemi

Častým argumentom, ktorý podporuje vegetariánske stravovanie, je to, že chovom oviec či dobytka sa spotrebujú zdroje obilnín, ktoré by mohli nakŕmiť milióny hladujúcich v krajinách tretieho sveta. Objavujú sa aj tvrdenia, podľa ktorých chov zvierat spotrebuje viac vody než pestovanie rastlín.

Oba argumenty sú však nelogické a veľmi zjednodušené. Prvý argument ignoruje skutočnosť, že veľké množstvo suchých oblastí na planéte Zemi tvorí krajina, ktorá je úplne nevhodná na kultiváciu a pestovanie obilnín. Otvorené pláne, horské oblasti či dokonca púšte však dokážu poskytnúť potravu pasúcej sa zveri.

Ako to naozaj je: Bohužiaľ, väčšina komerčného dobytka dnes aj tak nežije z trávy na pastvinách, ale z potravy v stajni, ktorá pozostváva z neprirodzeného množstva obilia a sóje. Je síce pravdou, že tieto plodiny by mohli poslúžiť ľuďom. Ale to znamená, že svetu nerobí problém samotná konzumácia mäsa, ale skôr komerčné farmárske metódy, ktoré vyčerpávajú zdroje potravy na Zemi.

Tieto metódy zasahujú aj samotné zvieratá, ktoré žijú v úbohých podmienkach. Sú medzi nimi rozšírené infekcie a používanie antibiotík, steroidov a syntetických hormónov je bežnou praxou.

K argumentu, ktorý hovorí o priveľkej spotrebe vody pre zvieratá, sa dá povedať len toľko, väčšia časť vody, vo farmárstve sa spotrebuje na pestovanie rastlín pre zvieratá a nie je voda, ktorú dobytok vypije. Navyše hospodárske zvieratá produkujú moč, ktorý obsahuje dusík, ktorý pomáha vyživovať pôdu. Ak by sme pozornosť sústredili na to, aby sa metódy chovu zvierať vrátili k ekologicky rozumnému zmiešanému hospodárstvu, takéto plytvanie vodou by vôbec nebolo potrebné.

Oveľa väčšou hrozbou pre ľudstvo než konzumácia mäsa sú monokultúry obilných plodín a strukovín, ktoré vyčerpávajú pôdu a vyžadujú si veľkú spotrebu umelých hnojív a nebezpečných pesticídov. Ktoré sú, mimochodom, pred použitím testované na zvieratách.

Mýtus: Vitamín B12 si naše telo získa aj z rastlín

Zrejme najnebezpečnejší z mýtov o konzumácií mäsa je práve tento. Vegáni, ktorí svoju stravu nedopĺňajú o vitamín B12, sa vystavujú riziku anémie (chudokrvnosti) a vážnym nervovým aj tráviacim ťažkostiam. Hovorí sa, že tento vitamín obsahujú niektoré druhy rias, tempeh (fermentovaný produkt zo sóje) a pivovarnícke kvasnice. Nie je to však pravda.

Ako to naozaj je: Podobne, ako je to s niacínom v kukurici, analogická forma vitamínu B12 prítomná v riasach a tempehu nie je pre naše telo dostupná, nedokáže ju využiť. Ukázali to štúdie, pri ktorých sa hladina vitamínu B12 v krvi testovaných ľudí po konzumácii spiruliny či tempehu nezmenila, čo naznačuje, že telo ho neabsorbovalo.

Konzumácia veľkého množstva sóje, ako to robia vegetariáni, pritom potrebu vitamínu B12 v tele zvyšuje. Pivovarnícke kvasnice prirodzene tento vitamín neobsahujú, ale sú oň obohatené z vonkajších zdrojov.

Paradoxom sú veganí žijúci v niektorých častiach Indie, ktorí netrpia nedostatkom vitamínu B12, hoci žijú z rastlinnej stravy. Tento fakt viedol k záveru, že rastlinná strava, ktorú konzumujú, predsa len poskytuje ich telu vitamín B12. Ako sa ukázalo, je to inak. Keďže títo ľudia nevyužívajú pesticídy pri pestovaní rastlín, plodiny, ktoré jedávajú, obsahujú miniatúrne vajíčka hmyzu, a tie sú zdrojom vitamínu B12.

Toto spojenie podporuje aj fakt, že keď Indovia migrovali do Anglicka, v priebehu niekoľkých rokov sa u nich vyvinula zhubná anémia. V Anglicku sú zásoby potravín očistené, pričom sa z nich odstránia všetky zvyšky hmyzu.

Jedinými spoľahlivými zdrojmi vitamínu B12 sú živočíšne produkty, najmä mäso z orgánov a vajcia. V nižšom množstve sa nachádza v mlieku.

Vegáni by preto mali zvážiť aspoň zaradenie mliečnych výrobkov do svojej strany, prípadne vajec od sliepok chovaných vo výbehu. Chudokrvnosti dnes vegáni môžu predísť aj prijímaním vitamínových doplnkov alebo obohatených potravín.

Mýtus: Naše telo dokáže vytvoriť omega-3 mastné kyseliny z omega-6 mastných kyselín.

Niektoré zdroje uisťujú vegánov a vegetariánov, že telo si jednoducho dokáže vytvoriť z nadbytočných omega-6 mastných kyselín dostatočné množstvo dôležitej omega-3 kyseliny linoleovej a iné omega-3 kyseliny ako EPA či DHA – dve mastné kyseliny, ktoré sú nevyhnutné pre zdravie mozgu a imunitný systém.

Ako to naozaj je: Tento mýtus ignoruje základný fakt, že omega-3 aj omega-6 nasýtené kyseliny sú pre ľudské telo esenciálne – teda musia byť prijímané v strave a telo si nedokáže samo vytvoriť.

Hlavným zdrojom omega-6 je najmä zelenina, ale nachádzajú sa aj v niektorých živočíšnych tukoch. Omega-3 mastné kyseliny sa však nachádzajú takmer výlučne v zvieracích produktoch a len vo veľmi malom množstve ich možno nájsť v celozrnných obilninách, v tmavej listovej zelenine či v ľanovom oleji.

Biochemička Mary Enig (University of Maryland) a ďalší významní vedci vo svojom výskume dokázali, že telo dokáže zmeniť len stupeň nasýtenia aj molekulárnu dĺžku mastnej kyseliny. Inými slovami, z omega-6 mastných kyselín dokáže vytvoriť len iné omega-6 mastné kyseliny.

Rovnaké nebezpečenstvo hrozí pri prílišnom konzumovaní omega-6 mastných kyselín v zelenine. Keď ho majú telesné bunky nadbytok, strácajú schopnosť zužitkova omega-3. Chronický nedostatok týchto mastných kyselín sa spája so zvýšeným rizikom rakoviny a porúch imunity. Nadbytok omega-6 je zasa silno spájané s vysokým výskytom kardiovaskulárnych chorôb.

Mýtus: Rastlinná strava úplne pokryje našu potrebu vitamínu A.

Vitamín A je v tele umožňuje správne využívať bielkoviny a minerály. Nachádza sa hlavne v živočíšnych produktoch. Rastliny obsahujú betakarotén, teda provitamín, ktorý telo dokáže premeniť na vitamín A. Niektorí vegetariáni tvrdia, že betakarotén nášmu telu stačí ako náhrada dôležitého vitamínu A. Nie je to pravda.

Ako to naozaj je: Pri premene betakaroténu na vitamín A musia byť prítomné soli žlčových kyselín, čo v praxi znamená, že s karoténmi treba konzumovať aj tuky, ktoré podporia produkciu žlče. Navyše, telo detí a ľudí s poruchou štítnej žľazy, problémamis močovým mechúrom či cukrovkou nedokáže túto premenu uskutočniť.

Premena betakaroténu na vitamín A v ľudskom tele navyše nie je veľmi efektívna. Na vytvorenie jednej jednotky vitamínu je potrebných 46 jednotiek betakaroténu.

Spoliehať sa na rastlinné zdroje vitamínu A nie je veľmi dobrý nápad. Lepší nápad je pridať k vegetariánskej strave staré dobré tradičné maslo. Najlepšie také, ktoré pochádza od kráv odchovaných na tráve.

Mýtus: Keď jete mäso, hrozí vám infarkt, rakovina, obezita a osteoporóza

Historické a antropologické fakty hovoria za všetko. Všetky z vyššie spomínaných ochorení sa objavili v 20. storočí, hoci ľudia jedia a jedli mäso a živočíšny tuk už po tisícky rokov. Čo sa teda stalo?

Ako to naozaj je: Vo svete sa nájde viacero tradičných národov, ktorých pôvodná strava pozostáva najmä zo zvieracích produktov (Inuiti, Masajovia či Gréci), no vyššie uvedené choroby sa u nich nevyskytujú. To naznačuje, že príčinou týchto ochorení nebude len jedlo, ale aj iné faktory.

Viacero štúdií, na ktoré sa odvolávajú propagátori vegetariánskej stravy, neponúka žiadne dôkazy, že mäso spôsobuje vážne civilizačné ochorenia.

Výskum, ktorý údajne dokázal, že konzumácia živočíšnej stravy spôsobuje u Inuitov zvýšené riziko rednutia kostí, vôbec nezohľadňoval iné stravovacie návyky, napríklad vysokú konzumáciu alkoholu, cukru či nezdravých „rýchlych“ potravín.

Ďalším príkladom môže byť často citovaná americká štúdia na príslušníkoch náboženskej organizácie adventistov siedmeho dňa, ktorí sú prevažne vegetariánmi, a preto sú pre vedecké štúdie vyhľadávanou „vzorkou“. A.H. Kahn v nej neurčito uzavrel, že je takmer nemožné s istotou tvrdiť, že muži, ktorí často jedia mäso alebo ženy, ktoré len zriedka jedávajú šalát, týmto skracujú svoj život.

Treba ďalej poznamenať, že väčšina členov organizácie adventistov siedmeho dňa nielen, že nejedáva mäso, ale zo zásady ani nepijde alkohol, kávu či čaj a nefajčí. Teda vylučuje zo svojho života ďalšie rizikové faktory, ktoré spôsobujú srdcovo-cievne ochorenia.

Podobné prísne zásady majú aj príslušníci mormónskej cirkvi, ktorí ale zo stravy nevylučujú mäso a nie sú ani takým častým objektom „vegetariánskych“ štúdií. Jeden výskum medzi mormónmi v americkom Utahu ale dokázal o 22 percent nižšie riziko rakoviny a o 34 percent nižšiu úmrtnosť na rakovinu hrubého čreva než je priemer v Spojených štátoch amerických, napriek tomu, že si bez problémov pochutia na mäse.

Tradiční Portorikáni taktiež obľubujú stravu bohatú na tučné bravčové mäso, no výskyt rakoviny hrubého čreva a prsníka je u nich veľmi nízky. Našli by sa aj ďalšie štúdie, ktoré jasne ukazujú, že samotná konzumácia mäsa, nie je nijako spojená s rizikom vážnych civilizačných ochorení. Je zjavné, že na ne v skutočnosti naozaj vplývajú aj iné faktory než konzumácia mäsa.

Ďalšie mýty o vegetariánstve nájdete v pokračovaní článku.

Skrátené a preložené z http://articles.mercola.com/sites/articles/archive/2000/04/02/vegetarian-myths.aspx

Autorom článku je Stephen Byrnes, ND, PhD, RNCP

 

 

Komentáre

Related posts

One thought on “Najväčšie mýty o vegetariánstve (I)

  1. […] ste si s chuťou (samozrejme, na rezeň) prečítali prvú časť najabsurdnejších a najsmiešnejších mýtov o vegetariánstve, máme pre vás ďalšiu várku. Pozrite sa s nami, aké skvosty sa zrodili na poliach […]

Leave a Comment