Mikrovlnky a zdravie: Máme dôvod báť sa?

Mikrovlnka a zohrievanie jedla

Zohrievanie jedla v mikrovlnke je veľmi praktické. Je jednoduché, nevyžaduje miešanie či prevracania, a je veľmi rýchle. Mnoho ľudí si však myslí, že cena za túto praktickosť sa musí prejavať na našom zdraví. Možno cez škodlivé žiarenie, ktoré škodí nám aj živinám v jedle.

Pozreli sme sa bližšie na mikrovlnky a ich vplyv na jedlo, ktoré v nich zohrievame.

Ako funguje mikrovlnka?

Mikrovlnná rúra je kuchynský prístroj, ktorý mení elektrickú energiu na elektromagnetické vlny – mikrovlny. Tieto vlny stimulujú molekuly v jedle, rozvibrujú ich, otáčajú okolo svojej osi. Tento pohyb zmení energiu na teplo. Podobne funguje aj trenie rúk – ak si budete dlane šúchať intenzívne, pocítite teplo. V mikrovlnke sa to deje na molekulárnej úrovni.

Mikrovlny primárne pôsobia na molekuly vody, ale môžu zohriať aj tuky a cukry, len v menšej miere. Pretože sú vlny rozmiestňované rovnomerne, je aj jedlo v porovnaní s inými tepelnými úpravami zohriate rovnomernejšie.

Môže nám žiarenie škodiť?

Mikrovlnky produkujú elektromagnetické žiarenie. Možno kvôli negatívnej konotácii slova „žiarenie“ sa zdá, že ide o niečo negatívne. Žiarenie v mikrovlnke je však úplne odlišné od žiarenia atómovej bomby. Mikrovlnky produkujú neionizujúce žiarenie, ktoré sa skôr podobá na žiarenie vášho telefónu. Je len o dosť silnejšie.

Aj svetlo je elektromagnetickým žiarením. Netreba sa preto báť, že elektromagnetické žiarenie je vždy zlé.

Mikrovlnky majú kovové krytie (a kovovú fóliu na skle), ktoré zabraňuje úniku radiácie. Riziko ožiarenia teda prakticky neexistuje. Pre istotu môžete netlačiť tvár na mikrovlnkový priezor, prípadne udržiavať aspoň 30 cm vzdialenosť od mikrovlnky. Radiácia sa so vzdialenosťou rapídne znižuje.

Dávajte si pozor na stav mikrovlnky. Ak sa dobre nezatvára či vyzerá byť poškodená, skúste ju vymeniť.

Ako mikrovlnka vplýa na živiny v jedle?

Každá forma tepelnej úpravy redukuje obsah živín v potravinách. Hlavnými faktormi, ktoré k nechcenému deju prispievajú, sú vysoké teploty, dlhý čas varenia a používanie pridanej vody (do ktorej sa vyplavujú živiny rozpustné vo vode).

Mikrovlnky si počínajú dobre vo všetkých faktoroch. Preto by sa dalo predpokladať, že pri varení v mikrolnke nedochádza k strate živín ako pri vyprážaní či varení vo vode. Na to sa pozrelo aj viacero štúdií.

Podľa dvoch z nich varenie v mikrovlnke nevedie k strate živín v porovnaní s inými formami varenia. Jedna štúdia porovnávala efekty rôznych metód varenia na zachovanie obsahu antioxidantov v dvadsiatich rozdielnych zeleninách. Varenie v mikrovlnke a pečenie v rúre mali podľa tejto štúdie najlepšie výsledky. Najhoršie dopadlo varenie v tlakových nádobách a vo vode.

Avšak jedna štúdia zistila, že jediná minúta „mikrovlnkovania“ zničila protirakovinové látky v cesnaku, ktoré odolávali až 45 minút v bežnej rúre. V inej štúdii mikrovlnka znehodnotila 97% flavonoidov v brokolici, kým varenie vo vode ich znehodnotilo „len“ 66%. Táto štúdia je často citovaná odporcami mikrovlniek, no pravdou je, že v štúdii použili aj pri varení brokolice v mikrovlnke vodu, čo mohlo výsledok zmanipulovať.

Vyzerá to teda tak, že vplyv mikrovlnky na obsah živín pri varení sa rôzni podľa typu potraviny. Až na pár výnimiek je varenie v mikrovlnke veľmi šetrné k živinám v potravinách.

Varenie v mikrovlnke redukuje vznik škodlivých látok

Prednosťou mikrovlnky je, že nezohrieva jedlo až do takej miery ako napríklad vyprážanie. Teplota zvyčajne nepresiahne 100 stupňov. Mastné potraviny, napríklad slanina, sa však môžu zahriať aj výraznejšie. Práve slanina je považovaná za zdroj škodlivín, keď sa tepelne uprauvje. Jej zložky – nitrozamíny – sa pri vysokej teplote menia na karcinogénne nitrity.

Podľa jednej zo štúdií varenie slaniny v mikrovlnke spôsobilo najmenšie formovanie nitrozamínov zo všetkých porovnávaných metód tepelnej úpravy. Iná štúdia ukázala, že príprava kuraťa v mikrovlnke spôsobuje oveľa menšiu tvorbu heterocyklických amínov než napríklad smaženie.

Vyhýbajte sa plastom

Mnoho plastových nádob obsahuje látky, ktoré narúšajú činnosť hormónov. Známym príkladom je bisfenol-A (BPA), ktorý je spájaný s rakovinou, poruchami štítnej žľazy a obezitou. Nezohrievajte si preto jedlo v mikrovlnke v plastových nádobách.

Škodlivosť plastov však nie je výlučnou záležitosťou mikrovlnky. Akékoľvek zohrievanie jedla v plaste je zlým nápadom, rovnako tak ukladanie horúcich potravín do plastových nádob.

Zdroj: https://authoritynutrition.com/microwave-ovens-and-health/

Komentáre

Related posts