Čo určuje našu hmotnosť?

Počítanie kalórií

Vráťme sa na chvíľu naspäť na strednú školu. Učili sme sa, že existuje obehová sústava, cez ktorú prúdi krv. Ďalej, že existuje dýchacia sústava, pomocou ktorej sa kyslík zo vzduchu dostáva do tela. Existuje však ešte jeden dôležitý systém v našom tele, o ktorom sa nehovorilo a dodnes je ignorovaný v lekárskych aj fitness kruhoch. Vedci ho nazývajú homeostatický kontrolný systém, lipostat, systém negatívnej spätnej väzby adipozity, či úplne jednoducho – naše nastavenie (z angl. set-point).

„Homeostatický kontrolný systém pozostáva zo súboru navzájom poprepájaných zložiek, ktoré majú za úlohu udržať fyzikálne alebo chemické premenné organizmu (napr. telesná teplota, osmolalita, pH, glykémia) v určitom rozmedzí. Homeostatické kontrolné systémy organizmu regulujú bunkové a orgánové funkcie a integrujú navzájom činnosť rôznych orgánových systémov.“[1]

Myšlienku nášho nastavenia už všetci intuitívne tušíme – nazývame ju metabolizmus. Vidíme niekoho prejedať sa a pritom vyzerať ako steblo slamy: „Šťastlivec, má rýchly metabolizmus!“. Alebo si všimneme, že jeme stále menej, cvičíme stále viac a napriek tomu priberáme: „Môj metabolizmus sa musí spomaľovať.“ A pritom ani netušíme, že naša intuícia odráža ostatných sedemdesiat rokov biologického výskumu. To, čo nazývame rýchlym metabolizmom, vedci nazývajú „nízkym nastavením“ (z angl. „low set-point“) a to, čo označujeme ako pomalý metabolizmus, zas vedci nazývajú „vysoké nastavenie“ (z angl. „high set-point“).

Zjednodušene povedané, naše nastavenie je určené sériou hormonálnych signálov, uvoľnených z tenkého čreva, pankreasu a tukových buniek, ktoré smerujú do hypotalamu v mozgu. Mozog potom určuje koľko máme zjesť, koľko máme spáliť a koľko telesného tuku máme uložiť – všetko prostredníctvom rôznych hormónov a neurotranzmiterov (serotonín, leptín, grelín). Našou „nastavenou hmotnosťou“ je úroveň telesného tuku, ktorú telo automaticky udržiava bež ohľadu na množstvo prijatých či spálených kalórií. Práve naše nastavenie vysvetľuje, prečo je také náročné zbaviť sa tuku tradičnou diétou a tradičným cvičením. Rovnako tak objasňuje aj dôvod, prečo obézni ľudia nepriberajú neustále až kým nevybuchnú.

Posledná veta môže znieť hlúpo, no položme si otázku – prečo obézni ľudia nie sú nekonečne ťažkí? Ak sa ich životný štýl postaral o to, že vážia 200 kilogramov, prečo nevážia 2 000 kilogramov? Každý takýto jedinec časom prestane priberať. Nie je to však v rozpore s tradičným počítaním kalórií?

Je.

Dlhodobé priberanie funguje takto: telesné hormóny sa „rozbijú“, čím sa zvýši náš set-point (nastavenie) a telo bude bojovať za zvýšenie zásob tuku. „Obezita nie je poruchou regulácie telesnej hmotnosti,“ hovorí doktor David Weigle z University of Washington School of Medicine.[2] Väčšina obéznych ľudí si drží stálu hmotnosť na úrovni ich nastavenia (set-point). Obezita je výsledkom toho, že naše telo sa snaží udržať si hmotnosť, ktorú považuje za nevyhnutnú vzhľadom na hormomálny stav. Vyššie nastavenie tučného človeka núti telo ukladať tuk rovnako, ako nižšie nastavenie chudého človeka núti telo spaľovať tuk. Počítanie kalórií s tým nič nemá.

Je ťažké vyrovnať sa s tým, že mýty o kalóriách, ktorými sme boli kŕmení desiatky rokov, sú skutočne len mýtmi? Až do polovice devätnásteho storočia sme ani nevedeli, čo je kalória. Až v polovici dvadsiateho storočia (ironicky na začiatku epidémie obezity) sa koncept počítania kalórií rozšíril do literatúry o výžive a zdraví. Ak sme predtým nepočítali kalórie, ako to, že obezity, cukrovky a srdcových chorôb bolo tak málo?

Vysvetlením je, že až do nedávna naše organizmy dokázali balansovať príjem a výdaj kalórií na úrovni nášho nízkeho nastavenia (low set-point) bez väčších problémov. No za posledné polstoročie nás učia jesť potraviny, ktoré nášmu telu bránia robiť to, čo robilo celú históriu ľudstva – udržiavať sa automaticky fit.

Stačí otestovať dve domnienky, aby sme dokázali, že naše telo automaticky reguluje hmotnosť na úrovni nášho nastavenia:

1. Ak zdravá osoba zje menej bežnej stravy, urobí telo automaticky kroky k zastaveniu úbytku tuku? Jednoducho – spomalí sa jej metabolizmus?
2. Ak zdravá osoba zje viac bežnej stravy, urobí telo automaticky kroky k zastaveniu prírastku tuku? Zrýchli sa jej metabolizmus?

Štúdie neustále odpovedajú „áno“ na obe otázky. Biochemickým faktom je, že telo podvedome reguluje úroveň telesného tuku v istom rozmedzí – rovnako, ako telo podvedome reguluje úroveň krvného cukru v istom rozmedzí. Obezite môžeme predchádzať tak, že uzdravíme naše hormóny. Vyliečime náš homeostatický kontrolný systém namiesto toho, aby sme proti nemu bojovali.

Ďalší článok už v pondelok – tentokrát o tom, že nie je kalória ako kalória

Zdroj: Jonathan Bailor – The Calorie Myth

[1] Mravec, B.: Stres a adaptácia (2011). ISBN: 978-80-8095-067-5
[2] Weigle, DS. “Human Obesity: Exploding the Myths.” West J Med 153(4) (1990): 421–28; review; PubMed PMID: 2244378; PubMed Central PMCID: PMC1002573

Komentáre

Related posts

One thought on “Čo určuje našu hmotnosť?

  1. […] je kvalitnejší, tým viac uzdravuje náš hormonálny systém, zabraňuje prejedaniu a znižuje naše nastavenie (podiel tuku prirodzený pre náš telesný stav). To isté platí naopak. Čím je zdroj kalórií menej zasycujúci, agresívnejší, menej […]

Leave a Comment