Čo je ketóza? A je zdravá?

Ketóza

Ketóza je prirodzený metabolický stav. Zahŕňa produkciu ketónov z tuku našom tele a ich využitie ako zdroja energie namiesto sacharidov. Ketóza je výsledkom nízkosacharidovej, vysokotučnej (tzv. ketogenickej) diéty (1). Okrem rýchleho chodnutia má ketóza aj niekoľko ďalších benefitov, napríklad redukciu záchvatov u detí s epilepsiou (2).

Ketóza je komplexnou témou. V tomto článku sa pokúsime vysvetliť, čo vlastne ketóza je, a čo z nej môžeme mať.

Čo je ketóza?

Ketóza je metabolický stav, v ktorom sa využíva tuk ako hlavný zdroj energie pre organizmus. Nastáva vtedy, keď sú zdroje glukózy (krvného cukru) nízke. Štandardne je totiž preferovaným „palivom“ pre bunky práve glukóza. Ketóza je najčastejšie spájaná s ketogenickými a nízkosacharidovými diétami. Nastáva aj počas tehotenstva či hladovania (3, 4, 5, 6).

Aby ste sa dostali do ketózy, mali by ste denne skonzumovať menej než 50 gramov sacharidov, v niektorých prípadoch dokonca len do 20 gramov sacharidov. To vyžaduje vylúčiť z jedálnička niektoré potraviny, napríklad obilniny, sladkosti či sladené nápoje.  Ubrať treba aj zo strukovín, zemiakov a ovocia.

Pri nízkosacharidovej diéte sa znižuje hladina inzulínu v krvi a telo vo väčšom množstve uvoľňuje mastné kyseliny z uložených tukových zásob. Mnoho z týchto mastných kyselín pokračuje do pečene, kde oxidujú a menia sa na ketóny – molekuly, ktoré dokáže telo využiť ako zdroj energie. Narozdiel od mastných kyselín ketóny dokážu prekonať bariéru krv/mozog a poskytnúť energiu mozgu aj pri absencii glukózy.

Ketóny môžu zásobovať mozog energiou

Rozšíreným mýtom je, že mozog nedokáže „fungovať“ bez sacharidov. Je pravdou, že glukóza je pre mozog preferovaným palivom a jestvujú niektoré mozgové bunky, ktoré dokážu využiť len glukózu. Veľká časť mozgu však dokáže využiť aj ketóny, napríklad v čase hladovania či počas nízkosacharidovej diéty (7).

Už po troch dňoch hladovania mozog získava 25% energie z ketónov. Pri dlhodobej hladovke sa toto číslo zvyšuje až na 60% (8, 9). Navyše, telo dokáže zužitkovať aj bielkoviny pri výrobe toho malého množstva glukózy, ktorú mozog potrebuje aj počas ketózy. Proces premeny bielkovín na glukózu sa nazýva glukoneogenéza.

Ketóza a glukoneogenéza dokážu úplne pokryť energetické nároky mozgu.

Ketóza nie je ketoacidóza

Často sa pri vyjadreniach kritikov ketózy stretávame so zamieňaním pojmov ketóza a ketoacidóza. Kým ketóza je normálna súčasť metabolizmu, ketoacidóza je nebezpečná metabolická porucha, ktoré môže viesť až k smrti, pokiaľ sa nelieči. Pri ketoacidóze je krvný obeh zaplavený extrémne veľkým množstvom glukózy a ketónov. Keď sa to stane, pH krvi sa zmení na kyslé, čo nám môže vážne uškodiť.

Ketoacidóza je najčastejšie príznakom nekontrolovanej cukrovky I. typu. Môže sa objaviť aj u pacientov trpiacich cukrovkou II. typu, aj keď len zriedka (10). Okrem toho môže ketoacidózu spôsobiť aj silný alkoholizmus (11).

Vplyv ketózy na chudnutie

Ketogenická diéta je populárnym spôsobom chudnutia, podporeným vedou (12). Mnoho štúdií zistilo, že ketogenická diéta vedie k oveľa väčšiemu hmotnostnému úbytku ako nízkotučné diéty (13, 14, 15) Jedna zo štúdií hovorí dokonca o 2,2-násobne väčšom úbytku hmotnosti pri ketogenickej diéte v porovnaní s nízkotučnou, kaloricky obmedzenou diétou (16). Pri ketogenickej diéte sa tiež ľudia cítia menej hladní a preto pri nej nie je vo všeobecnosti nutné počítanie kalórií (17, 18).

Ďalšie benefity ketózy pre zdravie

Ketóza a ketogenické diéty môžu mať aj ďalšie terapeutické účinky. V súčasnosti je ketóza skúmaná ako liečba pre rôzne ochorenia (19):

Srdcové choroby: Redukcia príjmu sacharidov až na úroveň ketózy môže zlepšiť rizikové faktory srdcových ochorení, napríklad hladinu triacylglycerolov, celkového cholesterolu a HDL cholesterolu (20, 21)
Cukrovka II. typu: Ketogenická diéta môže zlepšiť inzulínovú senzitivitu až o 75%. Niektorí pacienti pri takejto strave dokonca môžu vysadiť lieky (22, 23)
Metabolický syndróm: Ketóza môže zlepšiť všetky hlavné symptómy metabolického syndrómu, vrátane vysokej hladiny triacylglycerolov, nadbytočného tuku v oblasti brucha a vysokého krvného tlaku (24)
Rakovina: Niektoré štúdie naznačujú, že ketogenická diéta môže pomôcť pri liečbe rakoviny, zrejme „vyhladovaním“ rakovinových buniek (25, 26)
Akné: Existujú dôkazy, že ketogenická diéta môžu zmierniť príznaky a progres akné (27)

Má ketóza negatívne účinky?

Pri ketóze a ketogenickom stravovaní sa môžete stretnúť s niekoľkými nežiadúcimi účinkami a vedľajšími efektmi. Tie zahŕňajú bolesti hlavy, únavu, zápchu, vysokú hladinu cholesterolu a nepríjemný zápach dychu. Väčšina symptómov je však len dočasná a odoznie v priebehu dní až týždňov (28, 29).

Pri ketogenickej diéte ako liečbe epilepsie sa u niektorých detí začali vytvárať obličkové kamene (30, 31, 32). V extrémne zriedkavých prípadoch sa u kojacich matiek môže ketóza „zvrhnúť“ na ketoacidózu (33, 34, 35).

Ak beriete lieky na úpravu hladiny cukru v krvi, mali by ste ketogenickú diétu najskôr konzulovať s lekárom. Pri takejto strave je totiž pravdepodobné, že nebudete potrebovať dovtedajšie množstvo liekov.

Vo všeobecnosti je ketóza zdravá a bezpečná pre väčšinovú populáciu. Nemusí však „sadnúť“ každému. Niekto sa počas ketózy môže cítiť sýty a plný energie, kým iní (s horšou metabolickou flexibilitou) sa môžu, najmä krátkodobo, cítiť mizerne.

Zdroj: https://authoritynutrition.com/what-is-ketosis/

Komentáre

Related posts