Celá pravda o cholesterole

Cholesterol

Už odnepäti – teda od čias, keď sa začal démonizovať tuk v potrave – nesie cholesterol negatívnu konotáciu. Lekári, médiá a každý, komu to prišlo vhod, nás presvedčili, že cholesterol môže za všetko zlé, čo sa deje v našom srdci a v cievach. Mýty o cholesterole dokonca spôsobili, že sme sa začali obmedzovať v konzumácií vajec na staré známe „dve vajcia týždenne“, prípadne sme z vajec jedli len bielka. Z rovnakých dôvodov sa dostal na zakázaný zoznam aj nasýtený tuk. Aká je však pravda o cholesterole a jeho význame?

Čo je cholesterol a prečo ho potrebujeme?

Pravda je taká, že cholesterol skutočne potrebujeme. Okrem jeho prirodzeného výskytu v krvi sa nachádza v každej telesnej bunke, kde sa zúčastňuje produkcie bunkových membrán, hormónov, vitamínu D a dokonca aj kyselín, ktoré pomáhajú tráviť tuk. Cholesterol pomáha aj pri formovaní spomienok a je nevyhnutný pre správne neurologické funkcie. V pečeni sa nachádza 75% celkového telesného cholesterolu, ktorý je tvorený dvomi druhmi:

A) Lipoproteíny s vysokou hustotou (HDL) – nazývané tiež aj „dobrý cholesterol“ – udržiavajú cholesterol mimo ciev a pomáhajú odstrániť prebytok arteriálneho povlaku, čím zabraňujú vzniku srdcových chorôb.

B) Lipoproteíny s nízkou hustotou (LDL) – nazývané tiež aj „zlý cholesterol“ – cirkulujú v krvi a podľa rozšíreného názoru sa ukladajú v cievach, čím znižujú ich flexibilitu a prietok krvi a môžu spôsobiť až infarkt či mŕtvicu.

Do celkového množstva cholesterolu sa zarátavajú aj:

A) Triacylglyceroly (kedysi nazývané aj triglyceridy) – ich zvýšená úroveň je spájaná s cukrovkou a srdcovými ochoreniami. Hladina triacylglycerolov sa dvíha pri nadmernej konzumácií obilnín a cukru, nedostatočnej fyzickej aktivite, fajčení, pití alkoholu a nadváhe.

B) Lipoproteín (a) – je látka, ktorá vzniká spojením LDL „zlého cholesterolu“ a bielkoviny (apoprotein a). Zvýšená úroveň tohto lipoproteínu je silným rizikovým faktorom pre choroby srdca.

Celkový cholesterol nie je ukazovateľom rizika srdcových chorôb

Všeobecne prijaté lekárske odporúčania vravia o zdravom limite cholesterolu 200 mg/dl, z toho LDL „zlý cholesterol“ by nemal tvoriť viac ako polovicu tohto množstva. Na to, aby bežný človek dosiahol tieto nízke hranice, je zvyčajne nútený brať lieky, prípadne drasticky obmedziť stravu. Keďže sa však celkový cholesterol skladá z viacerých zložiek, je možné mať hodnotu 250 mg/dl a zároveň mať minimálne riziko ochorenia, no zároveň sa môže vyskytnúť aj osoba s cholesterolom pod 200 mg/dl, ktorá už môže byť „na lopate“. Dôležité sú totiž pomery zložiek cholesterolu, najmä pomer HDL a celkového cholesterolu. Ideálne je, ak HDL cholesterol tvorí aspoň 24% celkového cholesterolu. Pomer HDL a cholesterolu je však len odporúčaním a v skutočnosti exituje množstvo iných rizikových faktorov. Povieme si o nich viac.

Cholesterol nie je ani zlý, ani dobrý

Aj keď hovoríme o „zlom“ a „dobrom“ cholesterole, je potrebné si uvedomiť, že cholesterol je iba jeden. Koncept cholesterolu vystihol doktor Ron Rosedale, ktorý je v zámorí považovaný za odborníka na starnutie a jeho prejavy:

„LDL aj HDL sú lipoproteíny – tuky skombinované s bielkovinami. Cholesterol je iba jeden. Nie je ani dobrý, ani zlý. Cholesterol je len cholesterol. Spája sa s inými tukmi a bielkovinami, aby prechádzal krvným obehom, keďže tuk a krv sa veľmi dobre nemiešajú. Tukové zložky sa z tkanív a do tkanív dostávajú s pomocou bielkovín. LDL a HDL sú formy bielkovín, ktoré sú ďaleko od toho, aby boli len cholesterolom. 

V skutočnosti vieme, že existuje viacero typov týchto tukových a bielkovinových častíc. LDL častice majú rôzne veľkosti a tie veľké nie sú problémom. Malé LDL častice môžu byť potenciálnym problémom, pretože sa môžu prepchať stenami ciev a ak zoxidujú, môžu spôsobiť zápaly.“

Vyzerá to tak, že existuje teda aj „dobrý LDL“ aj „zlý LDL“. Vedieť tak len celkové množstvo cholesterolu viditeľne nestačí.

Cholesterol je kamarát, nie nepriateľ

Presvedčenie, že cholesterol je zlo, je zakorenené v hlavách väčšiny z nás. Tento mýtus je však nebezpečný a treba sa ho zbaviť, ako hovorí doktor Rosedale: „Cholesterol je nevyhnutnou zložkou každej bunkovej membrány na svete. Neexistuje žiadna forma života, ktorá by prežila bez cholesterolu.“

Znižovanie hladiny cholesterolu sa v extrémných prípadoch môže skončiť aj smrťou. Cholesterol je aj prekurzorom všetkých steroidných hormónov. Bez neho si telo nevytvorí žiaden estrogén, testosterón či iný nevyhutný hormón.

Vitamín D a cholesterol

Už ste zrejme počuli o skvelom vplyve vitamínu D na naše zdravie. Najlepším spôsobom na jeho získanie je jednoduché slnenie sa. UVB lúče zo slnečného svetla reagujú s cholesterolom v koži a konvertujú ho na vitamín D. Ak v tele nemáme dostatok cholesterolu, nezískame týmto spôsobom ani dostatok vitamínu D. Navyše, ak je cholesterol nevyhnutný pre tvorbu vitamínu D, prečo by sme sa ho mali báť?

Úlohou HDL „dobrého cholesterolu“ je voľný cholesterol z krvi premiestniť do pečene, kde sa znovu použije, aby sa dostal do každej bunky, ktorá ho potrebuje. Telo sa snaží cholesterol zachovať preto, aby si pomohlo k udržaniu celkového zdravia, nie naopak.

Cholesterol a zápaly – aké je prepojenie?

Zápaly tkanív sa v poslednom čase stávajú medializovanejšie, keďže sa čoraz častejšie spájajú s množstvom ochorení. V mnohých ohľadoch sú zápaly v tele dobré, lebo sú prirodzeným signálom toho, že telo bojuje s látkami, ktoré považuje za nebezpečné. Ak sa napríklad porežeme, práve zápal je impulzom na liečenie. Počas zápalu sa uskutočňujú rôzne procesy:

– cievy sa zúžia, aby zabránili možnému vykrvácaniu
– krv hustne, aby zlepšila zrážanie
– imunitný systém vyšle bunky a látky, ktoré bojujú s vírusmi a baktériami
– bunky sa množia, aby opravili poškodenie

Na konci sa rana zahojí a vznikne jazva, ktorá chráni citlivú oblasť. Ak sa poškodia cievy, proces ich „opravy“ je veľmi podobný – až na to, že namiesto jazvy vzniká na tomto mieste povlak. Tento povlak, spolu s hustejšou krvou a zužovaním ciev, môže spôsobiť zvýšenie tlaku a infarkt. Treba si všimnúť, že zatiaľ do hry nevstúpil cholesterol, ktorý sa postará o nahradenie poškodených buniek.

Spomeňme si na to, že bez cholesterolu nevznikne žiadna nová bunka. Ak sa teda poškodí tkanivo, pečeň vyšle do krvného obehu cholesterol. Často sa stáva, že poškodenie tkanív vzniká v našom tele pravidelne, čím si môžeme privodiť až stav chronickej inflamácie. Aj konvenčná medicína priznáva, že práve chronická inflamácia môže byť spúšťačom srdcových chorôb. Keď však táto medicína vidí zvýšenú úroveň cholesterolu v krvi, obviní ju zo spôsobenia infarktu. A tým sa dostávame k ďalšiemu bodu.

Nerozumné znižovanie cholesterolu

Sally Fallon, prezidentka nadácie Westona A. Pricea, a Mary Enig, expertka na tukovú biochémiu, zašli pri výskume tak ďaleko, že nazvali vysoký cholesterol „vynájdenou chorobou, problémom, ktorý vznikol, keď sa lekári naučili merať hladinu cholesterolu v krvi“. Vysvetlením zvýšeného výskytu cholesterolu v krvi je zvýšený výskyt zápalov, teda chronická inflamácia, ktorú sa snaží cholesterol vyliečiť obnovou buniek.

Na vysokú hladinu cholesterolu sa predpisujú lieky, ktoré však neadresujú príčinu problému, len jej následok. Namiesto vyliečenia toho, čo spôsobuje vnútorné zápaly, radšej zvolíme liek, ktorý zhorší liečenie zápalov tým, že umelo znižuje hladinu cholesterolu.

Ak je cholesterol príliš nízky

Môže sa stať množstvo nepekných vecí. Každá bunka totiž potrebuje cholesterol, aj tie v mozgu. Veľká štúdia holandských výskumníkov zistila, že muži s chronicky nízkou hladinou cholesterolu majú zvýšené riziko depresie. Podobné závery priniesla aj kanadská štúdia – pacienti s najnižšou hladinou cholesterolu mali šesťkrát vyššie riziko samovraždy ako pacienti so zdravou hladinou cholesterolu.

Tucty štúdií preukazujú aj spojenie medzi nízkou hladinou cholesterolu a vysokým stupňom agresivity. Znížené množstvo cholesterolu vedie k nižšej aktivite serotonínu v mozgu, čo vedie práve k zvýšenej agresivite a sklonom k násiliu. A aká úroveň cholesterolu je už prinízka? Už tá pod 150 mg/dl, s optimálnou hodnotou 200 mg/dl.

Keďže nechceme, aby bol náš článok pridlhý, nespomíname radšej pozadie vzniku a rozšírenia liekov proti vysokému cholesterolu. Ak Vás však táto téma zaujíma, rozhodne by ste mali siahnuť po knihe The Great Cholesterol Myth.

Ako prirodzene znížiť výskyt zápalov a teda aj riziko srdcových ochorení

Existuje silné verejné presvedčenie, že pre ochranu srdca sa musíme vyhýbať vajciam a nasýteným tukom. Aj keď je pravdou, že tuky zvieracieho pôvodu obsahujú cholesterol, z dôvodov, ktoré sme si spomenuli, sa ich netreba báť. Zle vysvetlený princíp je založený na „tukovej hypotéze“ – vyvinutej v päťdesiatych rokoch nutričným priekopníkom Ancelom Keysom – ktorá spája tuk v strave s výskytom srdcových ochorení. Výživová komunita v tých časoch hypotézu prijala a odporučila verejnosti strániť sa masla, červeného mäsa, živočíšnych tukov, vajec, mliečnych výrobkov a ďalších „cievy upchávajúcich“ tukov.

Čo možno neviete je, že pri tvorbe „tukovej hypotézy“ Ancel Keys úmyselne selektívne vybral len tie výsledky zo štúdie, ktoré mu vyhovovali. Na dokázanie korelácie vzal do úvahy len údaje zo šiestich krajín, kde existovala spojitosť medzi príjmom tuku v strave a srdcovými ochorenami. Ak by však pán Keys zahrnul do výsledkov aj zvyšných šestnásť krajín, korelácia by sa razom stratila. Takto však nemali vládne organizácie inú možnosť, len masovo rozšíriť: jedzte nízkotučnú stravu.

Odvtedy však stovky štúdií dokázali, že neexistuje korelácia medzi hladinou krvného cholesterolu a „zlou“ stravou – červeným mäsom, živočíšnymi tukmi, maslom, vajciami, plnotučným mliekom, slaninou či syrom. Prieskum Medical Research Council dokonca ukázal, že muži, ktorí konzumovali namiesto margarínu maslo, mali polovičné riziko výskytu srdcových chorôb.

Keďže sme sa však pod tlakom nevedomosti museli vzdať tukov v strave, začali sme byť hladní. Preto sme nahradili zakázané tuky spracovanými obilninami, rastlinným olejom a vysoko-fruktózovým sirupom. Všetky tieto súčasti našej potravy sú nutričné pohromy. Práve takýto typ diéty totiž vedie k chronickej inflamácií a teda aj k zvýšeniu hladiny cholesterolu v krvi. Nezavrhujte teda živočíšny tuk v strave. To, čo skutočne spôsobuje vysokú hladinu cholesterolu a vnútorné zápaly, je:

– oxidovaný cholesterol (cholesterol z presmaženého jedla)
– konzumácia cukru a obilnín
– konzumácia jedál, pripravených pri vysokých teplotách
– transmastné kyseliny
– sedavý spôsob života
– fajčenie
– stres

Ak teda chcete svoje srdce udržať zdravé, bojujte so zoznamom vyššie.

Zdroj: The Cholesterol Myth That Is Harming Your Health – Dr. Joseph Mercola

Komentáre

Related posts

One Thought to “Celá pravda o cholesterole”

  1. […] doktor Campbell pripisuje zvýšený cholesterol živočíšnym bielkovinám, prípadne tuku, hoci štúdiám sa nikdy nepodarilo preukázať priamu súvislosť medzi tukom v potrave a zvýšeným …  a ak by bol zvýšený cholesterol príčinou, a nie len korelačným ukazovateľom, musel by […]

Leave a Comment