Antibiotiká v potravinách. Máme dôvod sa báť?

Antibiotiká v potrave

Dopyt po potravinách s označením „z chovu bez antibiotík“ začína narastať. Len v USA sa ročne zvyšuje predaj takýchto potravín o 25%.

Nadužívanie antibiotík u hospodárskych zvierat je považované za príčinu vzniku rezistentných baktérií, ktoré pri prechode na ľudského hostiteľa spôsobujú vážne ochorenia. No časť odborníkov sa domnieva, že antibiotiká v chove zvierat predstavujú pre ľudské zdravie len minimálne riziko.

V tomto článku sa pozrieme na to, ako sa využívajú antibiotiká a aký je ich vplyv na naše zdravie.

Použitie antibiotík u hospodárskych zvierat

Antibiotiká sú lieky, ktoré sa používajú na liečbu bakteriálnych infekcií. Zabíjajú škodlivé baktérie, alebo aspoň zastavujú ich rast. Od štyridsiatych rokov minulého storočia sa antibiotiká podávajú hospodárskym zvieratám, aby liečili infekcie a boli prevenciou rozšírenia chorôb.

Malé dávky antibiotík sa pridávajú zvieratám aj do stravy, aby podporili rast. To znamená viac mlieka či mäsa v kratšom čase. V roku 2011 až 80% predaných antibiotík v USA smerovalo práve na živočíšne farmy.

Množstvo antibiotík v potravinách je veľmi malé

Navzdory tomu, čo si myslíte, je šanca, že v strave zjete živočíšne antibiotiká, extrémne nízka. Prísna legislatíva EU zaručuje, že sa žiadne kontaminované potraviny do obehu nedostanú. Veterinári aj farmári musia preukázať, že živočíšne produkty neobsahujú pri predaji žiadne lieky a môžu sa konzumovať.

Predtým, než sa vajcia, mlieko či mäso antibiotikami liečených zvierat dostane do predaja, musia tieto zvieratá prežiť dostatočne dlhé obdobie, aby sa antibiotiká dostali z ich organizmov.

Neexistujú dôkazy, že antibiotiká v potravinách ľuďom škodia priamo

Žiadne výskumy nepreukázali, že by antibiotiká v potravinách priamo škodili ľuďom. Čísla z USDA (americké ministerstvo poľnohospodárstva) ukazujú, že len minimálne množstvo potravín s rezíduami antibiotík sa dostane do obehu. V roku 2010 bolo s pozitívnym výsledkom na kontaminácie, vrátane antibiotickej, testovaných len 0,8% živočíšnych produktov

Tie potraviny, ktoré sú testované s pozitívnym výsledkom, sa vďaka systému kontrol do obehu nedostávajú.

Nadužívanie antibiotík u zvierat zvyšuje výskyt rezistentných baktérií

Na užívaní antibiotík nie je nič zlé, pokiaľ sa používajú správne na liečbu či prevenciu infekcií. No nadmerný príjem antibiotík je problémom. Znižuje sa tým ich efektivita u ľudí aj u zvierat.

Dôvodom je, že keď sú baktérie často vystavené antibiotikám, stanú sa rezistentnými. Výsledkom je, že sú antibiotiká menej účinné. A to je veru znepokojujúce pre všeobecné zdravie.

Rezistentné baktérie sa môžu rozšíriť na ľudí

Rezistentné baktérie sa môžu preniesť z chovaných zvierat na ľudí rôznymi spôsobmi. Ak je zviera nositeľom takýchto baktérií, cez jeho mäso sa môžu dostať priamo na náš tanier, ak takéto mäso dostatočne tepelne neupravíme pri varení. Škodlivé baktérie môžu kontaminovať aj zeleninu či ovocie, ak boli rastliny hnojené hnojom kontaminovaných zvierat.

Keď sa baktérie dostanú do ľudského organizmu, môžu prebývať v črevách a šíriť sa. Následky konzumácie rezistentných baktérií zahŕňajú:

Infekcie, ktoré by sa inak nemohli udiať
Zvýšenú vážnosť infekcií, vrátane zvracania a hnačiek
Ťažkosti pri liečbe infekcií a vyššia šanca, že liečba zlyhá

V USA sa každý rok približne dva milióny ľudí nakazia baktériami, ktoré sú rezistentné aspoň na jeden druh antibiotík. Z týchto dvoch miliónov až 23 tisíc ľudí umrie. Ešte viac ich zomrie kvôli iným komplikáciám, spôsobeným infekciou.

Rezistentné baktérie v potravinách

Rezistentné baktérie sú v potravinách v obchodoch oveľa častejšie, než sa nazdávate. Bežne hlásené škodlivé baktérie zahŕňajú salmonelu, kampylobakter či e.coli. Z dvesto vzoriek mäsa sliepok, kráv či prasiat, ktoré odobrali v amerických supermarketoch, až 20% obsahovalo salmonelu. Až 84% z nich bolo rezistentných aspoň na jeden druh antibiotík.

Ďalšie správy hovoria až o 81% výskyte rezistentných baktérií v mäse moriek, 69% v bravčovom mäse či 55% v hovädzom mäse.

Aj keď majú potraviny označenie „bez antibiotík“ alebo „organické“, neznamená to, že neobsahujú rezistentné baktérie. Vo väčšine prípadov sú však menej rezistentné na liečbu antibiotikami. Môže sa teda stať, ze organicky dochované sliepky sú vo väčšej miere kontaminované salmonelou či kampylobakterom, no formami, ktoré sa dajú antibiotikami liečiť účinnejšie než priemyselne chované sliepky.

Prečo sa zrejme nemusíte báť

Neexistuje žiaden jednoznačný dôkaz, ktorý by spájal používanie antibiotík v chove zvierat so zvýšeným výskytom chorôb kvôli rezistentným baktériám u ľudí. Jeden rešerš štúdií túto tému uzavrel s tým, že riziko je minimálne, lebo tepelná úprava mäsa ničí škodlivé baktérie.

V skutočnosti to je nadužívanie antibiotík nami, ľuďmi, ktoré spôsobuje väčšinu rezistencie u baktérií. U farmárov sa môže stať, že sa nakazia MRSA (rezistentný kmeň baktérií), no podľa jednej dánskej štúdie je pravdepodobnosť nakazenia bežnej populácie len 0,003%.

Ak sú potraviny správne upravené a dodržiava sa hygiena, riziko nakazenia sa rezistentnými baktériami je minimálne.

Ako minimalizovať riziko nákazy

Je zrejme nemožné 100% sa vyhnúť rezistentným baktériám v živočíšnych produktoch. Môžete však výrazne minimalizovať riziko:

Dobrá hygiena potravín: Umývajte si ruky, používajte samostatné dosky na krájanie pre rôzne druhy potravín, umývajte dôkladne riad
Uistite sa, že je mäso dobre uvarené/upečené: Tepelná úprava by mala zabiť všetky škodlivé baktérie
Kupujte si potraviny bez antibiotík: Riziko môžete minimalizovať ešte viac, ak budete kupovať organické živočíšne produkty z chovov bez antibiotík

Zdroj: https://authoritynutrition.com/antibiotics-in-your-food/

Komentáre

Related posts